L-13 Blaník
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
Všeobecne známy, obľúbený a doslova ikonický celokovový dvojmiestny vetroň československej výroby L-13 Blaník má zaujímavý vývoj aj históriu. Je pre mňa málo pochopiteľné, prečo lietadlo takto známe a rozšírené a vyrobené v takmer troch tisícoch kusov, je v modelárskom svete zastúpené plastikovými stavebnicami len veľmi skromne. V mierke 1/48 vlastne len jednou jedinou a podľa scalemates od roku 2013 opakovane prebalovanou. V tomto článku sa môžete dozvedieť o mojom pokuse postaviť práve model v spomenutej mierke. Staval som ho pre pilota, ktorý na skutočnom Blaníku začínal s výcvikom a postupne prechádzal na ďalšie typy lietadiel. Postupne si robí zbierku modelov vybraných lietadiel, na ktorých lietal. Zatiaľ som mu takto postavil L-39 C, L-410 MA a L-200 D, o ktorých ste si mohli prečítať v predošlých článkoch.
2. Stavba modelu
Mne sa dostala do rúk tavebnica Blaníka v balení AEROTEAM. Výlisky boli pekné hladké, s pozitívnymi linkami a so znázornením odlišnej štruktúry pohyblivých častí, v reáli potiahnutých textilom. Povrch som sa rozhodol hneď v úvode preryť do negatívu.
Čo ma nemilo prekvapilo, boli deformity výliskov. Vyrovnával som ich opatrne v teplej vode. Pokrivenie a zvlnenie dielov krídel sa mi podarilo postupne takmer úplne vyrovnať. Pokúšal som sa rovnakým spôsobom narovnať aj polovice trupu, kde to šlo už ťažšie. Obe boli stočené do tvaru proti sebe postavených písmen C. Napriek trpezlivému postupnému spájaniu polovíc trupu, pozornému oku kritikusa držiaceho model v ruke, najskôr neunikne mierne výsledné vyosenie v pozdĺžnej osi.
3. Úpravy a vylepšenia
1/ Lepty
Pri stavbe som použil leptané (a pekne farbené) diely zo stavebnice: palubné dosky, upínacie pásy a T-madlá odopínania vleku. Upínacie pásy sú prevedené akoby v mierne väčšom merítku. Výrobca zrejme chcel, aby ich bolo vidno aj cez tlsté sklo prekrytu kabíny.
2/ Operadlá sedačiek
V stavebnici boli operadlá vylisované veľmi zjednodušene, podobali sa skôr korýtkam. V skutočnosti sú operadlá prevedené formou textílie, ktorá je natiahnutá na trubkovom ráme z ľahkého kovu. Trubkový rám som sa pokúsil napodobiť pevným drôtom z kancelárskej spinky, textilnú výplň zas tenučkým kondenzátorovým plechom.
Na prvom obrázku vidíte lept palubnej dosky a dve vrecká na mapy. V mieste bieleho pásika je v reáli sťahujúca gumička. Na ďalších fotkách je operadlo prednej sedačky, samotný rám je tu ešte pred skrátením na konečný rozmer.
Na prvom obrázku vidíte opäť vrecko na mapy, na ďalších dvoch je operadlo zadnej sedačky.
3/ Vrecká na mapy
V stavebnici boli na vnútornej strane kokpitu naznačené vrecká na mapy. Pôsobili však priveľmi plocho, takmer zanikali. Rozhodol som sa vytvarovať podľa fotografii štyri nové vrecká z mäkkého a veľmi tenkého kondenzátorového plechu. Výsledok vidno na fotkách.
4/ Doplnenie rádiostanice a madiel
Na podlahu v prednej časti trupu som doplnil hranolček z polystyrénu od Evergreen, ktorý znázorňuje rádiostanicu. V kokpite som doplnil ešte madlá ovládania vztlakových klapiek a myslím brzdiacich klapiek – tenké valčeky, opäť Evergreen.
5/ Rámovanie na prekryte kabíny
Rámovanie kabíny bolo v stavebnici čiastočne zobrazené, dokonca aj posuvné vetracie okienka. Rámovanie bolo ale neúplné. Chýbajúce rámovanie som nahradil dekálom stribebornej farby od Propagteam. Dekál som narezal na úzke pásiky a aplikoval podľa fotografických podkladov.
Rámovanie priehľadného prekrytu kabíny z dekálov striebornej farby.
Takýmto sôsobom som postupne polepil aj rámovanie vylisované na priehľadnom prekryte, ako alternatívu za maskovanie a farbenie. V stavebnici je priehľadný prekryt v jeho zadnej časti (pri krídle) v zvláštne zjednodušenej podobe, tam som radšej rámovanie celkom vynechal.
Približne v strede dĺžky priehľadného prekrytu kabíny z jeho vnútornej strany má Blaník v priečnom smere výstuhu v podobe kovovej trubky. Túto som doplnil z tenkej polystyrénovej tyčky s kruhovým prierezom.
4. Povrchová úprava, farby a dekály
Farbenie
Povrch okrem pohyblivých častí som vybrúsil jemnými brúsnymi papiermi a nastriekal Sivým Mr. Surfacerom 1000, ktorý som ďalej leštil. Hladký povrch dostal nástrek lesklou čiernou Gunze C2. Pohyblivé plochy som pred striekaním čierneho základu vymaskoval, aby ostali matnejšie a svetlejšie. Nasledoval nástrek striebornou C8.
Podľa fotografii ostáva povrch Blaníkov väčšinou vo farbe kovu, čo robí z jednotlivých plechov často pestrú mozajku mierne odlišných odtieňov. Ja som sa pokúsil tieto odlišnosti napodobiť primiešaním čiernej resp. modrej do striebornej C8, pričom na rôznych miestach som menil pomer miešania. Niektoré plechy majú rovnaký odtieň po celej ich ploche, niektoré som skúšal do postupna tónovať.
Farebnému prevedeniu vo vnútri kokpitu som sa snažil priblížiť tiež miešaním farieb podľa dostupných fotografii. Nebolo to celkom jednoduché, lebo ako som zistil, čo kus – to originál a iná farebnosť. Modrú na nose lietadla a na končekoch krídel som zas miešal podľa originálnych dekálov zo stavebnice – trupových pásov.
Dekály
Dekály v tejto stavebnici sú samostatnou kapitolou. Pred aplikovaním dekálov som spravil klasicky pokus, ako sa správajú. Otestoval som nadbytočné biele čísla. Dekáliky sa odmočili a pohodlne som ich nalepil na lesklú liekovku. Po zaschnutí takmer zanikol film, všetko v pohode. Šiel som preto rovno na vec. Modré trupové pásy sa po odmočení ale prekvapivo rozpadli. Jedna strana na 6 kúskov, druhá asi na 8. Dobrá nálada v okamihu vyprchala. Dekály som preniesol na trup a postupne, veľmi opatrne, posúval na príslušné miesto. Bol to zdĺhavý proces, lebo dekál mal tendenciu ďalej sa trhať. Napokon ostal dekál pekne usadený, film neviditeľný a vybičované nervy si oddýchli.
Po dokonalom vyschnutí, na tretí deň, prišlo ďalšie nemilé prekvápko. Dekály som šiel zalakovať lesklým lakom Gunze C. Vždy to robím, aby som celý povrch stabilizoval. Po jemnom prestriekaní dekály začali nepochopiteľne boptnať a tvorili sa na nich pľuzgieriky! Lak pomaly schol, no dekály ostávali zvlnené. Nevedel som, čo robiť. Napokon som takmer zaschnuté dekály valkal 2 mm hrubým kovovým drôtom, čím som ich vyhladil do pôvodného stavu. Bublinky som musel poprepichovať ihlou a následne zavalcovať. Nikdy predtým sa mi nič podobné neprihodilo a pekne pozdravujem výrobcu dekálov 😀
Označenie lietadla a modré pásy na krídlach sú domáce dekály.
Označenie OK-2800 na dekáli zo stavebnice som už nešiel ani pokúšať. Nakreslil som si radšej svoje vlastné, podľa fotografie. Označenie sa vcelku ľahšie aplikovalo, ako po jednotlivých znakoch z originál dekálu. Mohol som si vopred nastaviť rozpal a takisto znaky držali riadok a počas aplikácie netancovali. Aj modré pásy na krídlach sú predkreslené domáce dekály, tlačené na laserovej tlačiarni na číry film Propagteam.
5. Klady a zápory stavebnice (z môjho pohľadu)
Klady
- Jednoduchá stavebnica s malým počtom dielov, ktoré sa dali s úpravami všetky použiť.
- Možnosť stavať dve verzie: L-13 a L-13 J – v stavebnici je aj motor s konštrukciou a vrtuľou.
- Farebné leptané diely ako súčasť stavebnice.
- V stavebnici je stojanček riešený podstavcom a drôtom a aj podvozok v zatiahnutom stave.
Zápory
- Nepresne vylisované koleso a podvozková noha.
- Problematicky vlepiteľná podlaha kokpitu bez dorazov a s podceneným znížením časti podlahy vpredu.
- Pomerne hrubý plastik prekrytu kabíny, chýbajúca časť rámovania a nepresné znázornenie zadnej časti prekrytu v mieste styku s krídlom.
- Príliš schematické znázornenie zadného podvozka – namiesto podvozka vylisovaný akýsi schodík.
Tvorcovia stavebnice znázornili zadný podvozok v podobe akéhosi schodíka 🙂
6. Moje poďakovanie
Moje poďakovanie patrí Višvovi, ktorý doplnil moju fotodokumentáciu kokpitu veľmi peknými a detailnými zábermi. Ďakujem Ivko, veľmi mi pomohli!
7. Záverečné poznámky
Stavbu vidím ako vcelku bezproblémovú, až na nepríjemnú epizódu s dekálmi, ktorú popisujem vyššie. Cítim to tak, že model by si zaslúžil niekoľko ďalších vylepšení a úprav, najmä: odrezať podperu v zadnej časti trupu v mieste zadného podvozka, vzniknutý otvor v trupe zatmeliť a vyrobiť zadný podvozok. Hodilo by sa doplniť lekárničku, vymeniť kniple za tenšie a modelovejšie a doplniť ich madlá tlačidlom. Modelu by celkom pomohol aj tenší acetátový prekryt kabíny, kolieskovitejšie koleso hlavného podvozka, atď.
Vcelku sa ale dalo zahrať aj s tým, čo som našiel v krabici. Najviac ma bavili experimenty s tónovanými prechodmi kovového povrchu. Pevne dúfam, že Eduard spraví sľúbený L-13 vo štvrťke, lebo som sa do tohoto nádherného éra najnovšie zamiloval 😀
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na postavený model, fotografie a texty © 2026 Marcel Meres.