L-200D
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
Nadčasový a elegantný dizajn československého dvojmotorového lietadla z prelomu 50-tych a 60-tych rokov L-200 Morava ma vždy priťahoval, čo mi ostalo vlastne až dodnes. U mňa, ako modelára a dizajnéra, z toho vyplynula prirodzená túžba po kvalitnom modeli tohoto ikonického stroja. Moja túžba sa zatiaľ vyplnila len čiastočne – postavil som model lietadla Morava v mierke 1/72, ale nemôžem ho žiaľ zaradiť medzi kvalitné modely. Podobne, ako L-410 MA, aj tento model som staval na zákazku pre pilota, ktorý s Moravou s označením OM-UHC lietal počas štúdia na Žilinskej univerzite. Pokúsil som sa o približnú podobu stroja práve z tohoto obdobia, hlavne podľa fotografii, ktoré mi poskytol.
2. Stavba modelu
Stavebnica od AEROTEAM, známa asi viac ako prebal výrobcu Kovozávody Prostĕjov, zodpovedá svojmu veku a vtedajšiemu štandardu výroby short-run. Je to zrejme aj príčina, prečo postavenú L-200 na modelárskych súťažiach v mierke 1/72 často nevidno, alebo prečo ju môžete nájsť na webe odfotenú len z úctyhodnej vzdialenosti. Veľa modelárov si túto stavebnicu aj tak postaví, lebo ak chce mať L-200 v mierke 1/72 iná stavebnica zatiaľ nie je.
Na prvom obrázku vidíte bočné okienka zabrúsené do tvaru otvorov pred leštením. Na druhom obrázku skúšam zatiaľ nanečisto vložiť interiér. Na treťom obrázku sú okienka už vlepené a po okrajoch zatmelené.
Odhliadnuc od množstva tvarových nepresností a náročnosti držania symetrie a celkovej geometrie, je stavebnica známa svojským riešením zasklenia priestoru posádky. Jednotlivé okienka nesedia do otvorov v trupe, navyše predné dve okná sú zlúčené do jedného a rovnako sú riešené aj tie zadné. Stĺpik medzi nimi nie je v strede obrysu, vpredu je hrubší a vzadu je predel medzi okienkami tvarovo nepresný. Najlepšie je oba odbrúsiť.
Na obrázkoch vidíte už zavretý trup, vlepené a vytmelené okienka s maskami Peewit M72336.
Jednotlivé okienka sa vlepujú do trupu navyše spôsobom hrana na hranu. Nie tak, ako sme bežne zvyknutí, že okienko vkladáme do zahĺbenia, ktoré určí jeho polohu a v nej potom pevne drží. Tu treba každé okienko postupne trpezlivo zabrúsiť do tvaru otvoru, neustále skúšať či sadne a následne opatrne vlepiť a zarovnať s vonkajším obrysom trupu. A samozrejme bez toho, aby ste ho poleptali. Vlepenie systémom hrana na hranu navyše znamená, že počas celej stavby dávate naozaj veľký pozor, aby ste v zápale stavby nezdrapli trup v mieste, kde máte okienka. Ak by vbehlo dnu, máte hneď o zábavu postarané.
Na obrázkoch upravujem nasávač na gondole motora, vidno ako trup dostal krídla a na poslednom obrázku aj novú chrbtovú plutvu.
Poznámka: Laco Hančar obišiel tortúru s okienkami odstránením celej časti trupu a jej nahradením vakuovaným priehľadným acetátom. Javí sa mi to ako veľmi dobrý nápad, no keď mi to poradil, mal som už zabrúsené a z oboch strán vyleštená všetky okienka, tak som už pri nich ostal. Priznám sa, že zaskliť trup, bol pre mňa naozaj tvrdý oriešok. Ostatné už potom v podstate viac-menej šlo.
3. Úpravy a vylepšenia
1/ Lepty
Pri stavbe som použil niektoré z leptaných dielov zo stavebnice: palubná doska, ovládacie prvky posádky, stierač, stúpačky a kryty podvozka.
2/ Výmena chrbtovej plutvy
Podvyživenú (nízku aj krátku) chrbtovú plutvu zo stavebnice som nahradil novou.
3/ Reflektor
Pristávací reflektor v špičke nosa v stavebnici nebol. V mierke bol veľmi malinký a vzhľadom na zložitosť maskovania modrého pruhu pod reflektorom, som sa jeho napodobenie rozhodol odložiť až na koniec stavby. Najprv som uvažoval o odbrúsení špičky nosa s vyvŕtaním a nafarbením paraboly a zaliatím kvapkou epoxy. Nakoniec som sa rozhodol použiť fotografiu stroja z múzea, podľa ktorej som reflektor nakreslil a vytlačil na dekálový papier. Bol to vyslovene pokus, či je aj táto cesta použiteľná a myslím, že v 72-kovej mierke je.
Pristávací reflektor som kreslil ako vektorový obrázok, vytlačil na dekálový papier pre laserovky a aplikoval ako bežný dekál.
4/ Okienko na podvozkovom kryte
Na kryte predného podvozka je okienko, cez ktoré svieti (druhý) pristávací reflektor. Okienko je v reáli zakryté vypuklým priehľadným materiálom. Okienko v leptanom kryte zo stavebnice som prekryl plochým acetátovým obĺžnikom, pristávací reflektor za ním som nedorábal.
5/ Nasávače na motorových gondolách
Tesne za vrtuľami sú na vrchnej strane motorových gondol nasávače, ktoré v stavebnici neboli vylisované na koncoch rovnako, bolo treba pridať materiál a tvar dorovnať do symetrie, čo šlo pomerne hladko. Za úrovňou nábežnej hrany krídla je potom na každej motorovej gondole ďalší nasávač. Tieto boli v stavebnici naopak prehnene veľké, celkovo nepresne vytvarované s okrúhlym otvorom namiesto oválneho atď. Snažil som sa tieto nepresnosti odstrániť. Vzhľadom na ich veľkosť to bola skúška motoriky prstov, aj previerka zásoby nepekných slov!
6/ Úprava tvaru vetracích otvorov
Motorové gondoly majú v čelnej ploche otvory privádzajúce vzduch k motoru. Otvory som dotmeloval a dobrusoval, aby boli oba rovnaké a aby sa tvarom viac priblížili predlohe.
4. Farbenie, dekály a použité farby
Ako som už spomenul, model by mal reprezentovať stroj OM-UHC v podobe, v akej lietal v Žilinskej univerzite – čiže v bielo-sivej kombinácii s prevažne tmavomodrými a bledomodrými doplnkami. Interiér bol v odtieňoch sivej, modré čalúnené sedadlá s bielym pásom uprostred. Sivú som použil len jednu, vybledenú C307 a tmavomodrú na sedačky C5 som kvôli mierke a tme v interiéri vybledil.
Model dostal sivý Mr. Surfacer 1000 a po preleštení nasledoval nástrek lesklou bielou C1.
Pokiaľ ide o vonkajšok, dekály som nemal, s vonkajším prevedením som musel plne improvizovať. Vytmelený a vyleštený povrch dostal najprv nástrek lesklou bielou C1. Po vymaskovaní bielej som striekal bledosivú, namiešanú z C307 a C1. Pokračoval som maskovaním a následným nástrekom tmavomodrej farby namiešanej z GX5 a bielej C1. Medzi tmavomodrou a sivou boli v reáli ešte biele pásiky, ale v mierke vychádzali v hrúbke 0,2 mm, preto som ich vypustil. Musím povedať, že maskovanie plôch motorových gondol priľahlých k trupu, mi vzhľadom na úzky priestor neprinieslo veľa radosti.
V tomto štádiu je nastriekaná biela a bledosivá. Bielu kryjú masky, pripravujem nástrek tmavomodrou.
Nasledovalo maskovanie a nástrek čiernej plochy proti oslneniu, čiernych chodníčkov a zadných čiernych častí motorových gondol. Počas striekania čiernej bolo dôležité, aby som nezastiriekal bielu, sivú, ani modrú. Znie to jednoducho, ale bolo to pomerne dosť maskovania.
Bledomodrú som riešil na záver podomácky tlačenými dekálmi. V skutočnosti mala ísť bledomodrá na motorových gondolách až dopredu, pod vrtuľové kužely, čo som pri asymetrii gondol, posunutých žalúziách a vzhľadom na mierku vynechal. Podobne som čiastočne zjednodušil aj ukončenie bledomodrej na špici trupu. Všetky pásy som robil hrubšie, lebo v mierke 1:72 by vyšli na cca 0,4 mm.
Po bielej, bledosivej a tmavomodrej som ako poslednú striekal čiernu. Bledomodrú som potom riešil domácimi dekálmi.
Červeno-modré doplnky á la Pepsi Cola na nádržiach sú tiež domáce dekály. Špeciálne červený pás, ktorý prechádza v prednej časti nádrže pomerne zložitým zakrivením, je celkom pochúťka nakresliť a nalepiť. Skladal som ho z troch častí (tri na každej nádrži), aby vyšiel na oboch stranách nádrže (pri pohľade spredu) v ose krídla.
5. Olietanie a patina
Na fotkách z hangára bolo vidieť nepravideľnosti v odtieni bledosivej, opravované časti prestriekané dokonca aj odlišným odtieňom a podobne. Ja som patinu obmedzil na minimum, len jemnými nerovnomernosťami v striekaní sivej na biely podklad. Na linky na sivých plochách som použil niečo ako polovičný after-shading. Celá plocha je stiekaná tou istou farbou, ale linky som prestrekol viackrát. Potom som ich ešte napustil stredne sivým odtieňom Valleyo.
6. Klady a zápory stavebnice (z môjho pohľadu)
Klady
1. Jednoduchá stavebnica s malým počtom dielov, ktoré sa dali s úpravami všetky použiť.
2. Možnosť stavať dve verzie: A aj D. V stavebnici sú dvojlisté aj trojlisté vrtule.
3. Pekne vytlačené a jemné dekály pre stroj OK-OFI, ktorý v roku 2008 dosiahol severný pól (pri mojej stavbe nepoužité).
4. Leptané diely ako súčasť stavebnice.
Zápory
1. Nepresne vylisované okienka a otvory pre ne (viď text). Drsný nerovný povrch okienok, potreba brúsenia a leštenia.
1. Hrubšie vrtuľové listy vylisované spolu s vrtulovými kuželmi. Pokrivený -nekruhový tvar vrtuľových kužeľov pri základni, nepresný tvar nasávačov vzduchu do motorov.
2. Tvarové nedostatky výliskov vedúce k potrebe dopasovávania a tmelenia (klasika short-run).
3. Veľmi hrubé odtokové hrany krídel s problematickou opravou (všetky pohyblivé plochy majú na povrchu tenké rebierka).
4. Chýbajúce typické vetracie okienko na prednom skle – napríklad ako dekál jeho rámu.
5. Krátky hlavný podvozok – prázdne lietadlo sedí, ako keby bola kabína obsadená hodne vypasenými pasažiermi.
6. Príliš voľný prístup k presnosti tvaru trupu, motorových gondol, koncových nádrží, chrbtovej plutve…
Kde máme na slovenskej vlajke znak? Áno, správne, vľavo. Ako vidno, nie vždy 🙂
7. Moje poďakovanie
Chcem touto cestou poďakovať kamarátovi, veľkému Duškymu B., v súvislosti so slovenskými vlajkami na zvislých chvostových plochách. Pri stavbe modelu mi totiž pripravili malé prekvapenie. Všetci dobre vieme, kde máme na slovenskej vlajke znak. Áno, správne, vľavo. Keď som kreslil vlajku pre budúci dekálik, obkresloval som ju z fotografie stroja OM-UHC. Mal som fotku z pravej strany lecina a znak bol na vlajke atypicky vpravo! No nič, nakreslil som ho teda vpravo a o pár percent väčší, aby som ho v tejto mierke vôbec mohol vytlačiť. Dekáliky s vlajkami som potom dvakrát vytlačil a nalepil. Následne som poslal fotky veľkému Duškymu, lebo sme sa cez mobily vzájomne hecovali, čo dnes lepíme. Hneď si všimol, že mám znak na vlajke na nesprávnej strane. Pozrel som na monitor – stroj OM-UHC, záber na jeho pravú stranu, znak je vpravo. Hmmm. Potom fotka toho istého stroja, ale ľavá strana a znak vľavo. Na modeli ale identický dekálik, čiže znak opäť vpravo. Zle! Trošku som sa spotil… Pôjde odlepiť? Dekálik na ľavej strane nebol našťastie zalakovaný, len zavodičkovaný. Šiel odstrániť špáradlom. Nahradil som ho vlajočkou so znakom vľavo. Došlo mi, že zmysel v posune bol v tom, aby bol znak na vlajke vždy pri nábežnej hrane. Dušky ďakujem za skvelý postreh a pomoc!
8. Záverečné poznámky
Nebudem nespravodlivý, ak poviem, že stavebnica je náročnejšia na stavbu. Čo je smutnejšie, nikdy z nej nedostanete celkom Moravu L-200, aj keď sa bude určite podobať. Pre mňa bola stavba školou v prevedení viacfarebných schém v danej mierke a najmä v hľadaní toho, čo má ešte zmysel skúšať a čo už radšej nie. Do určitej miery som sa priblížil k predlohe, aj keď okrem úprav popísaných vyššie, by bolo možné s úspechom ešte pomerne dlho pokračovať. Napríklad: doplniť lekárničku, upínacie pásy, vetracie okienko a teplomer na predné okno, antény, pitotku, pristávací reflektor na prednú podvozkovú nohu, odvŕtať alebo nahradiť výfuky, predĺžiť nohy hlavného podvozka, nafarbiť čierne gumičky okolo okien, stenčiť vrtuľové listy, doplniť pozičné svetlá na koncových nádržiach, doplniť ostruhový drôt, stenčiť odtokové hrany a nanovo dorobiť rebrá na pohyblivých plochých… a hádam by aj stačilo. Lepšie asi bude nahovoriť pána V. Šulca, aby spravil peknú novú stavebnicu tohoto stále lietajúceho skvostu. Čo poviete?!
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2025 Marcel Meres.