Spitfire Mk.IXe
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
Prečo stavať Francúza, keď Spitfire je ikonický britský eroplán? Všetko začalo čítaním modelárskeho blogu o francúzskych Spitoch bojujúcich v Indočíne. Zaujali ma tam najmä fotky prezentovaného modelu s nadpriemerným opotrebením povrchu a pripojené dobové fotografie z bojov, zobrazujúce často stroje podobné tým zo šrotovísk. Dostal som neodolateľnú chuť vyskúšať si patinu tohoto kalibru. Autor uvádzal aj výrobcu dekálov Berna Decals, ktoré použil a ich vysokú kvalitu, čo ma napokon dokleplo. Padlo rozhodnutie kúpiť si eduard Weekend č. 84138 s československým Spitfirom LF Mk.IXe a spraviť z neho Francúza z Indočíny.
2. Stavba modelu
Začal som samozrejme kokpitom. Dekálik zo stavebnice určený na palubku ma nenadchol, radšej som si dokúpil lept eduard. Ďalším dôvodom kúpy leptu boli upínacie pásy pilota. Keď som to dával dohromady, zrazu prišla zákerná slina nechať kokpit (oproti pôvodnému plánu) radšej otvorený… no a tento nevinný začiatok viedol k nákupu a inštalácii ďalších vylepšení. Všetky sa napokon myslím oplatili.
3. Úpravy a vylepšenia
1/ Na modeli som nahradil kolesá hlavného podvozka. Namiesto hladkých pneumatík som použil odliatky eduard s dezénom. Nenašiel som fotografiu konkrétne tohoto stroja, iné mali pneumatiky hladké aj s dezénom. Mohol som si len tipnúť, aké kolesá použiť.
2/ Ďalším vylepšením bola inštalácia kovových sústružených zbraní. Rozhodol som sa pre MASTER AM-48-103. Inštalácia bola rýchla a bezproblémová. Výsledok potešil oko a príliš neznechutil peňaženku.
3/ Vymenil som aj dvierka kokpitu – oproti originálnym zo stavebnice som chcel plastickejšie. Zvolil som odliatok Quickboost QB 48 538. Od rovnakého výrobcu som použil aj stĺpik antény QB 48 319 a zameriavač QB 48 581.
4/ Kvôli zjednodušeniu lepenia krytu motora (model má vrchný diel delený pozdĺžne na dve časti) som radšej použil odliatok z jedného kusa. Brassin 648 306 pre neskoré Spitfiry Mk.IX. sadol pekne: na šírku presne, na dĺžku bol o chlp dlhší – čo mi vyhovovalo viac, ako keby bol kratší. Kryt potreboval ešte troška ďalšieho brúsenia zvnútra odliatku kvôli osadeniu výfukov. Javí sa mi to stále ako ľahšia cesta, oproti spájaniu originálneho dvojdielneho krytu. Je to miesto s množstvom nitov, veľmi citlivé na čistotu práce. Na súbežne stavanej stavebnici ma to dosť unavovalo.
5/ No a napokon by som spomenul vlastné drobné úpravy, ako trubičky a kábliky v kokpite a brzdové hadičky – všetko z oloveného drôtu, koncové pozičné svetlo na kormidle smerovky z päťminútového Epoxy, stenčenie stien stabilizátorov podvesených bômb a klapka v saní vzduchu. Inak je model tak, ako ho eduard vynikajúco stvoril 🙂
4. Farbenie, dekály a použité farby
Farbenie: Podľa dostupných zdrojov nosili francúzske Spitfiry bojujúce v Indočíne pôvodnú druhovojnovú britskú kamufláž, hodne olietanú a v poľných podmienkach neustále opravovanú. Niektoré stroje mali vymenené časti z iných kusov, alebo aj celé krídla či trupy, čo viedlo k ďalším zmenám farebnosti oproti pôvodnému štandardu.
Ako som sa dozvedel z podkladov, môjmu stroju s označením MK 791 napríklad chýbal pás vo farbe Sky na trupe – prevdepodobne z dôvodu opravy a následného prefarbenia príslušnej časti. Niesol kódové písmeno K, kormidlo zdobila veľká trikolóra. Bol to typ LF IX s krátkym krídlom typu E, oblou smerovkou a slúžil v útvare GC 1/4 Dauphiné v roku 1948 v Hanoi. Mal mať štandardnú britskú kamufláž tvorenú zvrchu farbami Dark Green a Ocean Grey, na spodných plochách Medium Sea Grey a červený vrtuľový kužeľ. Autor podkladov vychádzal z fotografie, ja som sa musel uspokojiť s jeho popisom.
Dekály: Dekály, ako som spomenul v úvode, sú od Berna Decals, konkrétne BD 48-18. Sú veľmi dobrej kvality, tenučké, jemnučké a poslušne kopírujú to, čo kopírovať majú. Snažil som sa podľa nich namiešať modrú a červenú na smerové kormidlo, namiesto použitia dekálu trikolóry. Tá istá červená je použitá aj na vrtuľovom kuželi. V dekáloch boli aj chodníčky na krídla, tie som ale radšej nastriekal. Na vrchných plochách som vynechal popisky, lebo pochybujem, že by boli v tomto štádiu únavy povrchu vidieť.
Použité farby: Na kamufláž som použil farby Gunze C, odtiene č. 361, 362 a 363 zo sady RAF Color CS652. Odtiene som výraznejšie varioval, ako som sa snažil priblížiť tomu, čo som videl vo fotodokumentácii k ostatným strojom. Kamufláž je striekaná voľne z ruky, len na deliacu rovinu medzi vrchnými farbami a spodnou farbou na trupe za krídlami, som použil maskovaciu pásku. Deliacu rovinu som následne jemne rukou rozostril striekaním jemnou dýzou.
5. Olietanie a patina
Pri tejto stavbe som opäť experimentoval s odreninami. Chcel som vyskúšať prípravok A. MIG-2011 Heavy Chipping Effects (od AMMO of Mig Jimenez). Všetko šlo fajn, ale na mňa kúsok mohutnejšie, po väčších plôškach, ako by som si želal – ak teda porovnávam napríklad svoju skúsenosť s prípravkom WORN EFFECT od AK interactive AK 088, o ktorom som písal napríklad v tomto článku.
Drobné povrchové škriabance na vrchných plochách som robil tenkou ihlou. Na fotkách modelu vystúpili pri zaostrovaní viac do popredia, v skutočnosti pôsobia oveľa nenápadnejšie.
Povrch som špinil olejmi a pigmentami ako obvykle, ale a niečo viac, lebo pri tomto modeli som sa nemusel mierniť. Posmelil ma v tomto ohľade aj popis k dekálom – práve k stroju MK 791. Inak podľa dobových fotografii z Indočíny by sa kľudne dalo v celkovej patine pokračovať smelo ešte oveľa ďalej.
6. Záverečné poznámky
V závere by som chcel len potvrdiť chválu od všetkých, ktorí boli príjemne prekvapení postaviteľnosťou Spitfirov od eduarda. Niečo málinko mi zadrhlo snáď len v olejovom chladiči pod krídlom. Ako som písal vyššie, nevyhovoval mi pôvodný kryt motora. Veľmi ľahko vám tu môže napríklad vyvzlínať tekuté lepidlo, stačí zle umiestnený prst. Možno aj preto spravil edo ten fajn odliatok 🙂 Inak len samé dobré skúsenosti a kopa zábavy!
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2022 Marcel Meres.