Biber na prívese
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
K stavbe tejto modelovej dvojky som sa rozhodol po tom, ako som na webe našiel dobové fotky miniponoriek Biber, prepravované na špeciálne upravenom prívese. Český výrobca ponúkal pod značkou Special Armour stavebnicu takéhoto prívesu (SA 72018) a zároveň aj miniponorku Biber pod značkou Special NAVY (SN 72006).
Z týchto fotiek dobre vidieť neveľké rozmery jednomiestnej miniponorky Biber (Bobor) v porovnaní s veľkosťou torpéd. Miniponorku s výtlakom 6,6 tony poháňal na hladine spalovací automobilový motor Opel Blitz, kým pohon pod vodou bol elektrický. Ponor bol možný do hĺbky 20 metrov, núdzovo do 30 m. Výzbroj tvorili buď dve torpéda, alebo míny.
Keďže som nikdy nestaval kolesovú vojenskú techniku, chcel som si to vyskúšať aspoň na prívese. Navyše sa mi kombinácia ponorky a prívesu zdala oveľa pútavejšia, ako len samotná ponorka na stojane. Spočiatku som koketoval s myšlienkou pridať aj ťahač SS-100 Gigant – tiež Special Armour (SA 72001), ale napokon som ho vynechal.
2. Stavba, úpravy a vylepšenia
2/1
Stavbu som začal prívesom. Ako som už spomenul, príves bol upravený špeciálne na prepravu miniponoriek Biber. Výraznou úpravou bola rozoberateľná trubková konštrukcia, ktorá po natiahnutí plachty zakryla celý náklad, teda prepravovanú miniponorku spolu s dvoma torpédami.
Ja som sa rozhodol postaviť príves bez plachty ( v stavebnici to mal byť tenký papier vystrihnutý podľa priloženého strihu) a tiež bez konštrukcie (v stavebnici riešenej početnými plastovými tyčkami). Miesta, kam sa na skutočnom prívese nasadzovali jednotlivé trubky, som vyrobil z profilov Evergreen a kovových trubičiek príslušného priemeru. Inak som ponechal príves bez úprav.
2/2
Kým stavba prívesu bola veľmi rýchla a bezproblémová, stavbu miniponorky mi komplikovali drobné mrzutosti. Jednou z nich bola drobná chyba v konštrukcii stavebnice, kde výrobca zabudol vo vnútri trupu na osadenie pre sedačku obsluhy aj riadiacej konzoly. Výrobca do stavebnice pridal vytlačenú opravu (Errata) s inštrukciou, ako a kam asi súčiastky nalepiť, no chcelo to aj tak dosť otravného skúšania nanečisto. Odhadujem, že slabšie povahy by uložili vnútorné časti radšej do odpadkového koša a zavreli poklopy – na vežičke, aj na tom koši 😀
Biber som vyzbrojil torpédami zo stavebnice Seehund od ICM. Prednú stranu torpéd som odpílil a v strede vyvŕtal otvory pre odliate manipulačné hlavice s hákmi, od CMK.
Okrem spomenutej chyby, bol modelček ponorky veľmi dobre zostaviteľný, všetko pekne sadlo. Horšie to už bolo s torpédami. Po zlepení a vytmelení mali stále mierne zdeformovaný tvar (v priereze nie sú kruhové, ale sploštené v miestach deliacej čiary). Vrtuľky mali zas príliš hrubé listy, bolo ich treba prácne stenčovať. Tieto radovánky som si nechal na dlhé zimné večery a radšej som zatiaľ Biber vyzbrojil torpédami zo stavebnice Seehund od ICM. Tie sú síce detailmi hodne zjednodušené, no majú pekný kruhový prierez, aj jemné vrtuľky. Prednú stranu torpéd som odpílil a v strede vyvŕtal otvory pre odliate manipulačné hlavice s hákmi od CMK (z ich nemeckých torpéd G7e stavebnica N72025).
Vrtuľky na torpédach od ICM sú jemné a tenšie, nemusel som ich stenčovať. Len výrobcovi zas ušlo, že by mali byť na každom torpéde dve protibežné (a nie všetky rovnaké).
3. Farbenie, dekály a použité farby
3/1
V návode prívesu boli dve farebné možnosti, buď tmavá žltá, alebo poľná sivá. Čisto kvôli kontrastu s farbou ponorky som si zvolil žltú. Tmavú žltúsom miešal z Gunze C21 Middle Stone a bielej.
3/2
Pre miniponorku som z tmavosivej a svetlosivej zvolil svetlosivú. S odstupom času a po nájdení ďalších fotografii mám pocit, že svetlosivá mohla byť až takmer špinavá biela. Vidno to najmä z fotografie Biber označenú 1E3 (ktorú som staval). Na fotografii z pobrežia pôsobí skôr ako biela, než bledosivá. Neskôr, keď ju po zajatí spojeneckými vojskami previezli a neskôr vystavovali spolu s inou technikou vojská S.H.A.E.F. v Antverpách, vyzerala už ako novo natretá a o niečo tmavšia, skôr bledosivá. Na fotografiách z múzeí nájdete zrenovované Bibery v rôznych farbách, od takmer bieleho náteru, cez bledosivý až po takmer bledomodrý.
Foto z expozície vojenskej techniky v Antverpách, 1945. Zdroj: https://bunkermuseumantwerpen.be/en/shaefexpo/
4. Patina
Miniponorku som takmer nepatinoval. Chcel som ju v podstate skôr v zachovanom stave, ako ju vystavili v Antverpách. Preto som ju len veľmi mierne zašpinil stredne sivou a bielou olejovou farbou (stekancami), plus hrany a vystupujúce detaily som kvôli zvýrazneniu prebehol bielym suchým štetcom. Podobne aj príves som špinil len veľmi mierne olejmi a pneumatiky som zaprášil pigmentom. Torpéda som ponechal úplne čisté.
Pri stavbe som si vyskúšal aj figúrku. Inak môj prvý pokus o farbenie figúrky, takže nie je to asi ešte celkom ono.
5. Záverečné poznámky
Ako úplný hec na záver stavby, som si vyskúšal, ako by asi pôsobila na celkovú zostavu figúrka. Nie je totiž celkom jednoduché predstaviť si, aká veľká – či v tomto prípade skôr malá, v skutočnosti taká miniponorka bola. Veľkosť človeka (figúrky) by mohla pridať pocit mierky. O model sa teraz opiera mininámorník, odliatok od CMK.
Tak a tu je asi najlepšie vidieť celkovú veľkosť oboch modelov.
Stavať miniponorku, príves a ešte figúrku, navyše v mierke 1/72, bola z mojej strany myslím takmer úchylka. Ale bolo to niečo úplne nové a bavilo ma to. Ešte ma čaká Biber v mierke 1:35 od ITALERI, kde bude o niečo viac detailov a hlavne lepšie uvidím, čo to vlastne lepím. Ale o tom zas niekedy inokedy…
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2024 Marcel Meres.