Horten Go-229 Revell 1/72 – niekoľko postrehov zo stavby

Toto je môj model Go-229 v mierke 1/72. Keď firma Revell Nemecko vydala reedíciu tohoto zaujímavého modelu, nezaváhal som ani sekundu. Vždy ma zaujímali samokrídla a najmä tie, ktoré pochádzajú z obdobia 2. svetovej vojny a vznikali v Nemecku. Pravdu povediac, keď som začal stavať tento model, nemal som veľa detailných informácii o Go-229. Preto som nevidel niektoré nepresnosti modelu a ani som ich neodstránil. Ako som neskôr zistil, niektoré chybičky sa dajú opraviť naozaj ľahko. Dočítate sa o nich nižšie.

Model od výrobcu Revell predstavuje verziu “čo keby” Hortenu 9, teda podobu, v akej by po dokončení stroj mohol vyzerať. Teda dokončený, letuschopný a vyzbrojený. Výrobca ponúka dve hypotetické kamufláže jednotky JG400 – Červenú 13 a Modrú 4, viď plánik:

Rozhodol som sa model nepostaviť v tejto podobe, nakoľko Ho IX (sériový Go-229 A-1) nebol ani dokončený ani bojaschopný.

V rôznych publikáciách, alebo na webe môžete nájsť množstvo fotografií, zobrazujúcich strednú časť tohto prototypu so zabudovanými motormi. Vrchná časť je očadená sadzami:

Niektoré zdroje spomínajú možné motorové skúšky samokrídla Horten Ho 229 V-3 s krídlami upevnenými k jeho strednej časti, resp. bez nich. Niektorí špekulujú aj o možnosti, že lietadlo absolvovalo ďalšie možné skúšky, či dokonca let. Kto vie?

Svoj Horten IX som postavil v podobe, ako by mohol vyzerať dokončený prototyp V3. Teda letuschopný, v kamufláži typickej pre prototypy, ale bez zbraní. Postupoval som aj podľa ilustrácie sériového stroja A-1 v publikácii Monogram Close-Up č. 12, autorom je David Myhra, 1983:

Stavba modelu:

Model som chcel postaviť jednoducho “z krabičky” alebo s drobnými vylepšeniami, kde to bude potrebné.

1/ Kokpit:

Kokpit je takmer bez úprav, ako bol v modeli. Jediným vylepšením sú kábliky vedúce k zadnej strane prístrojov palubnej dosky – sú z tenkého oloveného drôtu od KPM Bratislava. Pridal som tiež časť trubkového rámu lietadla – ohnutú trubku nesúcu palubnú dosku. A sedačku pilota som oživil upínacími pásmi z tenkého papiera. Na prístrojovú dosku som použil originálny “dekál” Revell.

Interiér (alebo celý model) máte teraz možnosť vylepšiť aj leptom EDUARD 72186. Pri stavbe ďalšieho modelu Horten ho tiež použijem.

Toto je prístrojová doska prototypu V3:

2/ Stredná časť a motory:

Model firmy Revell má len nasávače k motorom a výtokové dýzy. Nič medzi nimi. Takže keď sa pozriete do vnútra strednej časti lietadla cez otvor predného podvozka, uvidíte chýbajúce motory vo vnútri… viď body 4, 5 a 8:

Spravil som dve trubičky zo zrolovaného tenkého plechu a nechal ho v zadnej časti mierne presahovať. Aj set od firmy EDUARD rieši problém týmto spôsobom – dvoma obdĺžnikmi plechu, ktoré je treba zrolovať do trubičiek. Možno je to vhodné riešenie. Na fotografiách prototypu Horten V4 vidieť valcovité plechy obaľujúce zospodu zadnú časť motorov:

Obrázok som našiel na webe. Lepšie fotky prototypu V4 (aj tento obrázok) môžete nájsť v publikácii autorov Andreia Shepeleva a Huiba Ottensa: Horten Ho229, Spirit of Thuringia (obsahuje vynikajúce výkresy a perovky, autorom ktorých je A. L. Bentley):

Poznámka: Neviem, či boli motory obalené ochranným krytom po celej ich dĺžke (vo vnútri konštrukcie), alebo len ich časť. Najlepšie kresby a výkresy na Horten IX aké som zatiaľ našiel, kreslil  A. L. Bentley. Na jeho výkresoch je aj prototyp V3 – a s motormi obalenými len čiastočne, viď obrázok vľavo:

v
2/ Podvozok:

Je tu mierna nezrovnalosť, pokiaľ ide o kryty predného podvozka. V modeli od firmy Revell sú kryty trojdielne. Dva menšie kryty sú na bokoch podvozkovej šachty a jeden väčší je upevnený na podvozkovú nohu:

Takéto rozloženie ponúka aj obrázok vo vyššie spomenutej publikácii Monogram číslo 12 a niektoré ďalšie výkresy a schémy staršieho dáta. Dobové fotografie zachycujú prototyp V3 v nedokončenom stave a bez krytov podvozka.

Novšie pramene ponúkajú odlišné a zrejme aj pravdepodobnejšie riešenie – dva väčšie bočné kryty a žiadny predný. Ja som postavil podvozok modelu podľa návodu, nemenil som nič.

Keď sú k dispozícii tieto nové informácie, asi všetky podvozkové kryty z modelu zahodíte a vyrobíte si nové a väčšie bočné kryty. Ja by som to dnes spravil samozrejme tiež…

Poznámka: konfigurácia s troma krytmi prednej podvozkovej šachty bola použitá na oboch variantoch pretotypu V2 –  na pôvodnom aj modifikovanom. Táto skutočnosť môže byť príčinou, prečo niektorí autori prevzali rovnaké usporiadanie krytov aj do svojich výkresov prototypu Go-229 V3.

A kryty “hlavného” zadného podvozka? Tie vyzerajú byť v poriadku, myslím.

3/ Povrch a detaily:

Na modeli som dorobil niektoré vonkajšie detaily: Pôvodnú anténu som nahradil krúžkom z tenkého medeného drôtu. Krúžok som nalepil na pôvodný držiak antény kvapkovitého tvaru. Trubica rýchlomeru je z injekčných ihiel. Model fy. Revell má trubicu rýchlomeru umiestnenú na mieste, ako vidno na fotografii:

Niektoré pramene ale môžu trubicu zobrazovať na inom mieste. Napríklad A. L. Bentley má na svojich výkresoch trubicu na ľavom krídle a oveľa bližšie ku koncu krídla:

Na modeli je veľmi jemné negatívne rytie paneláže, rovnomerne hlboké po celom povrchu a zopár pozitívnych liniek. Na niektorých výkresoch nájdete väčšie množstvo liniek paneláže, ako v modeli (najmä na krídlach). Je ale diskutabilné, či by boli všetky tieto čiary v skutočnosti viditeľné, hlavne na dokončenom stroji. Vyzerá to tak, že väčšina povrchu bola tvorená plátmi preglejky a veľa medzier mohlo byť prelepených plátnom a tmelených z dôvodu relatívne vysokých plánovaných rýchlostí stroja. Je to prirodzený spôsob, ako znížiť celkový odpor obtekaného vzduchu.

Čím viac kresieb a výkresov som našiel, tým menej som vedel, ako paneláž vyzerala. Preto som ju nijako nemenil a ani nepridával ďalšie linky paneláže.

4/ Sfarbenie a značenie:

Keďže som sa mojim modelom pokúsil priblížiť prototypu V3, rozhodol som sa použiť farby typické pre predchádzajúce prototypy samokrídel bratov Hortenovcov: RLM 75 gray violet (Mr. Color 37) na vrchných plochách a RLM 76 light blue (Mr. Color 117) na spodných. Použil som Mr. Surfacer ako základ.

Na mechanizmus predného podvozka, blatník a vnútro krytov podvozkovej šachty som použil RLM 02 gray (Mr. Color 60).

Kryty hlavného (či skôr zadného podvozka) aj niektoré ďalšie plochy a súčiastky som “nechal” vo farbe hliníka (ALCLAD II Aluminium).

“Chodníček” pilota má červený obrys: maskovaný páskou TAMIYA a striekaný.

Nepoužil som originálne nálepky Revell, ale namiesto nich Aero Master AN72230, Late Luftwaffe Crosses – s podkladom Mr. Color Super Clear 155 (Gloss). Celý povrch som potom prestriekal Mr. Color Super Clear 181 (Semi Gloss) a pridal trochu mastných nečistôt – olejové farby pre umelcov: burnt sienna + paine’s grey, zmiešané do vhodného odtieňa spolu s MIG-ovým riedidlom Thinner for washes. A na koniec ešte jeden zjednocujúci riedky nástrek lakom Semi Gloss.

Tvarové nepresnosti.

Nerobil som žiadne merania modelu, ani nejaké presné porovnania… v zásade sa podobá na Go-229, takže môžem byť spokojný. Ale:

Niektoré recenzie hovoria o nápadnom “slabom mieste” tohto modelu – v jeho spodnej, alebo skôr zadnej spodnej centrálnej časti a spomínajú tiež zlú geometriu brzdiacich štítov. Tvar týchto častí v modeli od fy. Revell možno vidieť aj z ich verného návodu:

Porovnaním tohoto viac-menej hranatého tvaru s oblým a plynulým tvarom, ako ho na svojich výkresoch kreslí pán Bentley, skutočne môžeme v týchto miestach nájsť isté odlišnosti.

Je to viditeľné aj tu:

Keď porovnávame s 3D vizualizáciou z knihy Andreia Shepeleva a Huiba Ottensa, Horten Ho229, Spirit of Thuringia:

Všetky spomenuté nedostatky ma však neodradili od stavby tejto peknej stavebnice.

Ďalšie postavené modely môžete nájsť v kategórii Postavené modely. Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak mu dáte Like na Facebooku.

Autorské práva na model, fotografie a texty © 2010 Marcel Meres