Spitfire Mk.Vc
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
Možno poznáte tie pocity, keď máte chuť stavať konkrétny stroj a kúpite si stavebnicu. Kým ju ale dokončíte, ktosi vypustí na obežnú dráhu modelárskych radostí novú a oveľa lepšiu stavebnicu. A vy začnete zvažovať, čo teraz. Dokončiť? Nedokončiť? Napokon je vám ľúto času, ktorý ste do stavby vložili a tak model dokončíte. Tak a toto je presne môj prípad 🙂
2. Stavba modelu
Musím povedať, že stavebnica vyvolávala pri pohľade do krabičky veľmi dobrý pocit. V prvom rade ma zaujalo preplátovanie plechov na trupe, aj celkový tvar hlavných dielov, ktorý sľuboval tvarovo verný Spitfire. Stavebnica mala oddelené krídelká aj smerové kormidlo. Veľmi sa mi páčila aj koncepcia skladania kokpitu, kde najprv zložíte celý kokpit a potom ho vložíte medzi polovice trupu a zavriete. V podstate ten istý prístup, aký zvolil neskôr eduard. Rozdiel je ale v tom, že kým pri edovi všetko pekne sadne, tak tu zďaleka nie. Musíte všetko poupravovať a až tak si zaslúžite, aby ste napríklad zavreli trup. A tak nadšenie z pohľadu do krabičky pomaly vyhasína…
Podobné problémy boli aj s podvozkovými šachtami, ktoré sa nezmestili do krídla. Pritom neboli odlievané, ale plastové, čiže lisované! Takže opäť brúsenie, skúšanie, brúsenie, atď. Polovice trupu mali mierne odlišnú celkovú dĺžku, z čoho vyplynuli ďalšie drobné mrzutosti v rôznych spojoch a rytí. Postupne vo mne silnel ten pocit, že súčiastky sa z nejakých záhadných príčinm nemajú vzájomne príliš v láske.
Sklamaním bol tiež zadná (nepohyblivá) časť prekrytu kabíny pilota. Bola o dosť menšia, aby sadla na trup. Na oboch stranách som ju musel vypodložiť vodorovnými plastovými hranolčekmi, čím som dostal potrebné lícovanie navrchu s pokračujúcou líniou chrbta trupu. Šírka takmer sadla, trošku som priehľadnú časť počas lepenie roztiahol.
Uloženie nôh hlavného podvozka v podvozkových šachtách ma naopak veľmi príjemne prekvapilo. Nohy sadli pevne aj presne, pokiaľ ide o symetriu aj celkovú geometriu. Symetria osí kolies k nohám sa mi už ale nezdala celkom presne zvládnutá. Ostatné veci v podstate celkom šli, ako by ste očakávali od bežných stavebníc.
3. Úpravy a vylepšenia
1/ Upínacie pásy pilota a niektoré ďalšie detaily, najmä v kokpite, oživili lepty eduard 49426 pre Special Hobby kit.
2/ Na modeli som nahradil kolesá hlavného podvozka. Originálne mali pekné detailné disky, no pneumatiky pripomínali tvarom sjôr automobilové a boli aj celkove väčšie. Použil som kolesá zo stavebnice eduard, pneumatiky s hladkým dezénom. Po ich nalepení som ale našiel novú fotku, na ktorej bol tento konkrétny stroj obutý do pneumatík s dezénom. Pri tejto stavbe by som sa čudoval, keby som fotku našiel pred nalepením kolies 😀
3/ Ďalším vylepšením bola výmena hlavní zo stavebnice, za krajšie definované – sústružené. Použil som MASTER AM-48-086. Ich inštalácia bola rýchla a bezproblémová a výsledok v porovnaní s originálnymi dielmi je výrazný.
4/ Vymenil som aj dvierka kokpitu za odliatok od Ultracast. Z ponuky Quickboost je stĺpik antény QB 48 319, zameriavač QB 48 580 a výfuky QB48 082 (pre model TAMIYA). Za výfuky som doplnil trubky vyhrievania zbraní. Použil som ich z originálnych výfukov v stavebnici.
5/ No a napokon by som spomenul vlastné drobné úpravy, ako spevňujúce výstuže, ktoré sú na dne podvozkovej šachty, ďalej trubičky k chladiču pod krídlom, kábliky v kokpite a brzdové hadičky. Plus koncové pozičné svetlo na kormidle smerovky z päťminútového Epoxy.
4. Farbenie, dekály a použité farby
Farbenie: V stavebnici Special Hobby SH 48051 Malta Defenders boli veľmi zaujímavé stroje z obdobia obrany Malty, aj pekné dekály, ale ja už som bol nachutený na Austrálčana. Mal som doma dekály AeroMaster 48-666 Aussie Spits, prvú časť. Z troch strojov som si vybral Spitfire Mk.Vc ZP – Delta, so seriálom A58-103. Stroj mal zaujímavú kariéru. Údajne slúžil postupne vo všetkých skvadronách Spitfirov v Austrálii, okrem 79., teda v 54., v 452., v 457. aj v 85. Sqn. RAAF. Kamufláž vyobrazená v plániku k dekálom AeroMaster bola z obdobia od apríla do augusta 1944, keď slúžil v 457. Sqn. umiestnenej v Sattleri pri Darwine.
Detaily kamufláže som korigoval v duchu recenzie, ktorú uverejnil Peter Malone na stránkach Hyperscale, predovšetkým farebnosť: plánik AeroMaster navrhuje sfarbenie vo farbách RAF, čiže zvrchu zelenú RAF Dark Green a zemitú hnedú RAF Dk. Earth, na spodných plochách RAF Sky. Pridŕžal som sa informácii od Petra Maloneho, ktorý uvádza zvrchu zelenú RAAF Foliage Green spolu s tmavou zemitou RAF Dk. Earth a na spodných plochách azúrovo modrú RAF Azure Blue. A biely identifikačný pás na nábežnej hrane krídla od vonkajšieho kanónového portu po pozičné svetlo.
Dekály: Dekály MicroScale som použil na výsostné znaky, biele kódy Delta a popisky. Kódové písmená ZP som striekal, lebo sa mi nepozdával odtieň dekálov. Podľa odporúčaní Petra Malone, by mali byť vo farbe RAAF Sky, čo je niečo ako veľmi bledomodrý odtieň podobný britskej Sky, no bez nazelenalého tónu. Snažil som sa niečo také namiešať. Chodníčky na krídlach som použil len čiastočne na hnedom kamuflážnom podklade. Vychádzal som z ilustrácie, kde autor postupoval podobne s tým, že zelenou Foliage Green prestriekali pôvodnú britskú Dk. Green, spolu s chodníčkami. Neviem, či to bolo aj v tomto prípade tak, je to jedna z možností. Číslo stroja A58-103 v dekáloch nebolo. Asi preto, že na dostupnej fotke ho mechanik svojim tieňom a nohami zakrýva. Aj na túto nepresnosť upozornil P. Melone vo svojej recenzii dekálov. Číslo je posunuté dozadu, na fotke je z neho viditeľná len malá časť písmena A – no je zjavne tam. Číslo som striekal cez šablonku.
Použité farby: Všetky spomenuté kamuflážne farby som miešal. Snažil som sa napodobiť odtiene z dostupných farebných ilustrácií a fotiek strojov RAAF z múzeí. Na spodnú azúrovo modrú som použil Gunze C370 vybledenú bielou Gunze C1. Vrchchnú hnedú, Gunze C22 Dk. Earth, som rovnako vybledil bielou Gunze C1. Ako zelenú Foliage Green, som striekal najprv citlivo vybledenú Gunze C302 Green FS34092. Následne cez ňu, tak aby spodná zelená čiastočne presvitala, som aplikoval celkom exotickú zmes z Gunze C383 Dk Green (Kawanishi) a C18 RLM 70 Black Green. Kamufláž je striekaná voľne z ruky, len na deliacu rovinu medzi vrchnými farbami so spodnou farbou, som použil maskovaciu pásku. Deliacu rovinu som následne jemne rukou rozostril striekaním jemnou dýzou.
5. Olietanie a patina
V patine som sa snažil krotiť, lebo podľa fotky ktorú mám, je stroj pomerne dobre zachovalý. Neubránil som sa napodobeniu farieb vytiahnutých na austrálskom slnku. Pridal som aj trochu prachu a odrenín. Odreniny na krídle som sa snažil dosiahnuť postupným veľmi jemným prebrusovaním vrchnej farby na strieborný podklad, nastriekaný pod kamuflážne farby. Aby som sa cez kamufláž neprebrúsil príliš rýchlo, prípadne cez striebornú až na Surfacer, na strieborný podklad som preventívne nastriekal krycí priehľadný lak.
Drobné povrchové škriabance na vrchných plochách som robil tenkou ihlou. Povrch som špinil veľmi jemne olejmi a pigmentami. Výfuky sú opálené kombináciou farieb Gunze C42 Mahagony a Gunze C92 Black na striebornom základe Gunze C8.
6. Moje poďakovanie
Chcem sa poďakovať Jurajovi Bojkovi za to, že mi stavebnicu kúpil vo vynikajúcej cene na burze vo Viedni. Moje poďakovanie smerujem rovnako k Mirovi Medzihradskému, ktorý mi vyrezal masky na striekanie. Takže obom veľké Ď!
7. Záverečné poznámky
Tradičný bod Klady a zápory stavebnice (z môjho pohľadu) som do článku nezaradil, lebo nejako vnútorne cítim, že väčšina modelárov sa prikloní skôr k stavbe novšej stavebnice Airfix, alebo eduard. Svoju stavbu som začal ešte v dobe, keď tieto stavebnice neboli. Aj keď som tušil, že budú, bol som nerozvážne nedočkavý a… ďalej ste si to vlastne už prečítali vyššie 🙂
V závere by som chcel povedať, že napriek komplikovanejšiemu skladaniu stavebnice je celkovo cítiť, že tvarovo je to pekná reprezentácia Spitfira. Aj keď som počas stavby snáď použil nevhodné, alebo až priam nevkusné výrazivo, snáď mi to bude hore odpustené. A aby som bol spravodlivý, ku koncu stavby som sa už dobre bavil. A bol napokon môj cieľ!
A priznanie na záver: Celkom na záver chcem ešte upozorniť na chybičku, ktorej sa môžete vyvarovať. Spitfiry Vc by asi nemali mať opierku hlavy pilota. Návod v stavebnici Special Hobby radí opierku hlavy použiť. Rovnako aj návod k dekálom AeroMaster a aj návod k leptom eduard 49426 alebo návod k stavebnici Vc, 11157 eduard. Naopak, Peter Malone radí opierku nepoužiť. Zaujímavé je, že na ilustrácii obalu stavebnice Special Hobby tiež opierka hlavy nie je. Nie som odborníkom v tomto ohľade, je to asi na ďalší prieskum materiálov. Každopádne na fotkách, ktoré mám, skutočne opierka hlavy chýba. A prečo ju teda má môj model? Ha! Lebo asi čarovala ryba, aby bola chyba 😀
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2023 Marcel Meres.