Spitfire Mk. IX
Stavba, text a foto: Marcel Meres
Kvôli “malej” mierke (1/144) série Super44 od eduard-u, sa mi zdalo lepšie stavať viac, ako jeden Spitfire. Kúpil som si jednu krabičku č. 4429 s dvoma Spitmi Mk.IXc a ďalšiu krabičku č. 4428 s dvoma Spitmi Mk.IXe a začal ich stavať súbežne. V tomto príspevku nájdete jeden dokončený c-čkový a dva takmer dokončené e-čkové Spity. Dôvod tejto kombinácie (dokončené-nedokončené) objasním neskôr.
1/ Porovnanie
Rád by som začal porovnaním kitov. Nie porovnaním c-čkových a e-čkových Spitov, ale porovnaním stavebníc ako výliskov. Po otvorení krabičiek vyzerajú obe stavebnice podobne, samozrejme okrem typického “C” a “E” krídla a kormidiel, líšia sa aj mierne odlišnými výfukmi motora a tiež diskami kolies, ale rukopis vyzerá u oboch rovnako. Páve preto som bol veľmi prekvapený, že oba kity sa líšia tým, ako “idú do seba”.
Návod ku kitu eduard Spitfire Mk.IXe. V balení nájdete okrem dlhého aj krátke krídlo. Dobre vidno vybratie v krídle, kam vlepujete trup.
So skladaním e-čkovej stavebnice nasucho som bol maximálne spokojný. Obe polovice trupu dáte k sebe a celok zasuniete do vybrania v krídle – všetko sadne dokonale. Po nanesení kvapiek tekutého lepidla do tenučkých špár pomocou štetca, máte všetko v momente perfektne zlepené.
S lepením c-čkového kitu to tak ale vôbec nebolo. Polovice trupu sa evidentne nemajú radi s krídlom, snažia sa tvrdohlavo vyskočiť z vybrania v krídle. Styčné plochy je preto treba veľmi opatrne upraviť – a pre mňa osobne nebolo vôbec ľahké zistiť kde.
(Mimochodom skúsil som aj ďalšie balenie c-čkového kitu, aby som sa vyhol týmto problémom. Situácia sa ale zopakovala. Jednoducho c-čkový kit je niečím iný – nie je tak presne vyladený, ako e-čkový).
2/ vylepšenia stavebnice
Keď som si prehliadal fotky môjho čerstvo dokončeného Spita, cítil som, že nie som spokojný. Bez typického spätného zrkadielka a pitotky to bolo všetko, len nie Spitfire.
Pitotova trubica
Spraviť pitotku na Spita je jednoduché. Najprv som z tenkého polystyrénu vyrezal pylon pitotky v potrebnom tvare. Potom som použil kúsok stromčeka z modelu, aby som z neho nad plameňom z kuchynského sporáka vytiahol tenučký vlasec. Tento som napokon skrátil na potrebnú dĺžku a nalepil k pylonu. Hotovo:
Dokončená pitotka – ešte vo farbe plastu.
Spätné zrkadielko
Spätné zrkadielko som v podstate vyrobil z tyčky od výrovbcu Evergreen. Najprv som skúšal zaobliť koniec valcového profilu do polgule a následne ho skrátiť na potrebnú dĺžku. Týmto spôsobom sa mi ale nepodarilo dosiahnuť uspokojivý výsledok :-). Preto som zmenil taktiku – profil Evergreen-u som naporcoval na viacero tenučkých krúžkov, ktoré som nalepil na lepiacu pásku. Na každý z krúžkov som kvapol veľmi malú kvapôčku 5-minútového epoxy – kvapky vytvorili polguľovitý tvar, ktorý som potreboval. Vybral som najlepšie vytvarované “zrkadielka” a ďalej ich opracoval veľmi jemným brúsnym papierom. Viď obrázok:
Prebytočné stečené lepidlo (5-minútové epoxy) a podkladový polystyrénový krúžok som musel odstrániť veľmi jemným brúsením.
Nakoniec som dolepil veľmi tenký polystyrénový vlasec – čím som neskôr napodobil stĺpik zrkadla (ulahčil som si ttým aj manipuláciu počas farbenia zrkadielka). Celok som potom nastriekal a stĺpik zrkadla skrátil na potrebnú vzdialenosť. Posledným krokom bolo lepenie zrkadielka na kabínku. Použil som pinzetu a sekundové lepidlo. V takýchto prípadoch uprednostňujem “pomalšie” lepidlo, ktoré dáva viac času na jemné korekcie sklonu a smeru.
Tu vidíte spätné zrkadielko ešte pred finalizáciou. Je skutočne veľmi malé 😀
V tomto článku môžete vidieť moje Spity so zrkadielkom, aj bez neho. Spravil som to zámerne, aby ste lepšie videli rozdiel.
3/ použité farby a kamufláže
Spitfire Mk.IXc
Kamufláž som robil podľa návodu zo stavebnice eduard. Vybral som si schému číslo 3, prdstavujúcu Spitfire LF Mk.IXc, MJ250, 601. Squadrona, Taliansko, leto 1944. Návod hovorí že lietadlo bolo v striebornej farbe s hliníkovými textilnými povrchmi (smerové kormidlo a výškovky).
Kryt motora bol vo farbách štandardného maskovacieho náteru tmavou zelenou a tmavou sivou farbou. Použil som farbu Alclad II Polished Aluminium ALC-105 plus Aluminium ALC-101 na (textilné) pohyblivé plochy. Niektoré panely som kvôli nerovnomernosti povrchu ešte jemne prestrekol farbou Alclad II Dark Aluminium ALC-103.
eduard ponúka dve možnosti kódu UFQ – čierne alebo červené. Podarilo sa mi nájsť len čiernobielu fotku tohoto stroja na webe, ale žiadne ďalšie info o farbe písmen. Napokon som sa rozhodol pre čiernu.
Spitfire Mk.IXe
Postavil som zatiaľ dva stroje – a kamufláže som opäť robil podľa návodu zo stavebnice. Prvý stroj je schéma číslo. 1: Spitfire Mk.IXe, PT396, s ktorým lietal W/C Jack Charles, Tangmere Wing, z leteckej základne Tangmer, marec 1945. Ten druhý je podľa schémy číslo 4: Spitfire Mk.IXe, MK791, Francúzske letectvo, GC 1/4, Indočína, cca 1947 – 1948.
Oba stroje som striekal pomocou doma robených masiek v štandardnej kamufláži, tvorenej tmavou zelenou spolu s tmavou morskou sivou na vrchných plochách a bledou sivou na spodných plochách. Použil som set farieb Gunze Mr. Color RAF COLOR set, ktorý obsahuje farby #361 Dk. Green, #362 Ocean Gray and #363 Medium Sea Gray.
V tejto mierke (1/144) sa mi javili originálne odtiene príliš tmavé – všetky som preto vybledil (takmer 1:1) bielou #156 Super White. Znovu som chcel dosiahnuť nerovnomernosť farieb z dôvodu “olietania” stroja. Jednotlivé kamuflážne polia som preto následne voľnou rukou prestriekaval tmavšími odtieňmi (najmä pozdĺž línii paneláže).
4/ dekály, olietanie a patina
Dekály
V modeloch eduard sú veľmi jemné dekály – tenký film a realistické farby. Britské kokardy pre Spit Mk.IXe (kit #4428) mali mierne slabšiu sútlač. No napriek tomu som ich použil. Pod dekály som použil nástrek lesklým lakom. Aby lepšie “sadli”, použil som počas aplikácie dekálov aj Mr. Mark Setter a Mr. Mark Softer.
Olietanie a patina
Kit dostal nástrek lesklým lakom Mr. Color Super Clear gloss, ako podklad pod mix hnedej (sieny pálenej) s čiernou olejovkou. Zmes som riedil Migovým riedidlom Thinner for washes.
Na kolesá a zadnú časť trupu som štetcom nasucho nanášal pigmenty Blato a Zemina od AGAMA Patinator. Pigmenty som potom fixoval priehľadným lakom.
Opadanie farby som sa snažil napodobiť nerovnomernými škvrnkami a “škriabancami” kreslenými ostrou striebornou ceruzkou.
Pozičné svetlá na tomto francúzskom Spite som striekal najprv farbou Aluminium, ktorú som potom prestrekol transparentnou TAMIYA X-27 Clear Red respektíve X-25 Clear Green.
Celkový polomatný povrch kamufláží Spitov som dosiahol jemným nástrekom laku Mr. Color Super Clear Matt. Francúzsky stroj som “olietaval” aj patinoval výdatnejšie. Bielu farbu vo francúzskych výsostných znakoch som tlmil okrem olejov aj jemným nerovnomerným prestriekavaním silno nariedenou bledosivou. Kit v závere dostal kvôli celkovému zjednoteniu veľmi jemný nástrek farbou Mr. Color #69 Off White.
6. klady a zápory – stavebnice (z môjho pohľadu)
Klady:
- Presne vylisované súčiastky, minimum potrebného brúsenia a tmelenia (okrem kitu #4429 Mk.IXc, ako som spomenul v texte vyššie), žiadne otrepy
- Presné masky na prekryt kokpitu a kolesá
- Veľmi čisté “sklo” prekrytu kokpitu
- Zrozumiteľný návod + celková jednoduchoť stavby
- Relatívne vysoká celková kvalita / nízka cena
Cons:
- Menšie prepadliny na povrchu krídel – v miestach, kde je krídlo najhrubšie
- Niektoré dekály majú nepresnú sútlač (ako som spomenul v texte)
- Tlsté “sklo” prekrytu kokpitu
Momentálne dokončujem ostatný Spit Mk.IXc, ktorý staviam vo fotoprieskumnej verzii FR. Po dokončení by som ho chcel nafotiť a pridať k predošlým.
Ak sa vám tento príspevok páčil, budem veľmi rád, ak ho budete zdieľať cez Facebook.
Ďalšie postavené modely nájdete v kategórii Postavené modely, respektíve v angličtine v kategórii Built kits.
Modely, obrázky a text Copyright © 2014 Marcel Meres.