Knipel KG-12E
autor stavby Roman Čulen
Dokončil som model „knipla“ KG-12E. Použil som resinový model „hlavy“ (rukoväte) KG-13A talianskeho výrobcu Tail Boom Models – Maurizio Di Terlizzi, v mierke 1:1.
KG 13A, ako ho interpretuje Tail Boom Models – Maurizio Di Terlizzi.
Keďže KG-13A i B (Bf-109G, Fw-190 A/D…) už sú na môj vkus okukané, tak som sa rozhodol, že si vyrobím niektorú z verzii staršieho KG-12. Ten sa používal napríklad v Bf-109 E/F, či v Bf-110. V prvopočiatkoch mal však len dve integrované spúšťové tlačítka – kanóny a guľomety. To by bolo nudné a tak som hneď od začiatku plánoval urobiť „upgradovanú“ verziu s držiakom pre tretie spúšťové tlačítko na ďalšie zbrane (podvesné kanóny, bomby…). I v originále bol držiak dorábaný dodatočne, v dielňach, opravovniach. Aj napriek unifikovanému vzoru mal určitú tvarovú i konštrukčnú variabilitu.
Na obrázku vidíte diely, ktoré som použil zo stavebnice.
Vrhol som sa do práce a s nedočkavosťou sebe vlastnou som rýchlo spracovával resinovú časť modelu.
Proces stavby resinovej časti modelu.
Keďže som chcel mať na modeli i káble, tak som vyfrézoval vnútro krytu elektrickej svorkovnice (v modeli je to v podstate len plný hranol) a vyrobil dolnú časť svorkovnice, ktorú bude cez spodný otvor krytu vidieť.
Prvotná finalizácia resinovej rukoväte.
Striekal, patinoval, lakoval, lepil, naťahal káble a tieniace „pančušky“ (opletenie). Z oceľového plechu som vystrihol, vybrúsil, vytvaroval a nechal si zvariť držiak tretieho tlačítka spúšte, nafarbil, doplnil originál tlačítko, kryciu gumu, kábel s opletom, namontoval na rukoväť a … A v tejto fáze som začal revidovať svoje nedočkavé a lenivé rozhodnutie doplniť len bočný „poľný“ držiak s tlačítkom.
Svorkovnica s káblami.
Mne sa páči Bf-110 G4 a tie používali „obohatené“ kniple KG-12E, ktoré mali ešte vyfrézovanú prednú časť rukoväte (aj v originále až dodatočne), do ktorej bolo zasadené ovládanie korekcie kurzu autopilota, na ľavej strane páčkový dvojpolohový prepínač pre toto ovládanie a na pravej strane vývod káblov z týchto elementov. Ale ako pokračovať v úpravách už skoro hotového modelu? Káble a svorkovnica boli nalepené napevno, drôtené oplety pri manipulácii šmirgľovali nafarbený resin, demontáž držiaka s treťou spúšťou by tiež ohrozila už hotový farbený povrch…
Znovu do práce! 🙂
Ale nakoniec som sa odhodlal na úpravu. Odmontoval som držiak s tlačítkom, neodmontovateľné káble obalil papierom, spodok rukoväte látkou, vrch potravinovou fóliou… a znovu Proxxonka (striedajúce sa dve Proxxonky), šmirgle, pilníky, plechy (oceľové i hliníkové), plasty, káble, farby, laky…
Vybrúsená rukoväť pre mechanizmus ovládania autopilota.
Ďalšie drobné úpravy.
Všetky doplnky som vyrábal od nuly. I páčku dvojpolohového prepínača na ľavú stranu som vybrúsil podľa originálu z kusu resinového odpadu, lebo mi bolo ľúto rozmontovať originál prepínač len kvôli páčke (celý by som ho už v tejto fáze do rukoväte nedostal).
Druhá finalizácia resinovej rukoväte.
No a keď už, tak prečo len rukoväť a nie celý knipel až po podlahu? A tak som dorobil nohu z tvarovateľného vodovodného potrubia (prezieravo som si odrezok kedysi odložil pri výmene stupačiek v našom paneláku).
Látkovú impregnovanú kryciu manžetu som zošil zo starej ľanovej plachty, no a ostatné z kúskov plechov, plastov…
Dorobené diely a časti.
A takto to dopadlo:
Autorské práva na text a fotografie © 2021 Roman Čulen.