Spitfire FR Mk. IXc
Stavba, text a foto: Marcel Meres
Ďalšieho drobca z rodiny modelov Spitfire 1/144 firmy eduard som sa rozhodol spraviť vo verzii FR. Inšpiráciou boli pre mňa dekály Spitfire Recce Fighters českého výrobcu JBr Decals. Sú v nich dva stroje slávnych Spitfirov 16. Squadrony RAF, z ktorých som si vybral MK716 (červené) “X”.
1/ Úpravy modelu
Okienko kamery
Keďže ide o fotoprieskumný stroj, eduardov model Mk.IXc potrebuje drobnú úpravu – doplnenie okienka kamery na ľavej strane trupu za pilotnou kabínou v dvierkach rádiostanice. Ako sa dočítate v návode k dekálom, v tomto priestore bola umiestnená kamera F.24, kým rádiostanica bola posunutá bližšie k pilotovi.
Obrázok z plánika k dekálom JBr Decals 44014, kde vidno úpravu na verziu FR.
Výrobca dekálu navrhuje vyvŕtanie otvoru okienka do dvierok a jeho následné “zasklenie” fóliou, čírym plastikom alebo ClearFix-om. Ja som skúsil menej invazívnu metódu, aby som sa vyhol vŕtaniu 😀 . Pohľadal som v krabici so starými dekálmi stredne sivý krúžok veľkosti okienka kamery – prepočítaný do mierky 1/144 podľa fotografie “živého” FR-ka. Našiel som ho, aj keď som hľadaním možno strávil rovnaký čas, ako vŕtaním a zasklievaním. Takto som ale nemusel riešiť otvor v britskej kokarde – tá čiastočne prekrýva dvierka a okienko kamery. V dekáli ale nie je kokarda s otvorom na okienko. Neostáva vám, len ho v tenučkom filme dekálu skúsiť spraviť. Je len na vás, ktorou cestou sa vydáte.
Pitotka a spätné zrkadielko
Podobne ako pri predošlých Spitoch série SUPER44, aj tu som sa pokúsil model oživiť vlastnoručne vyrobeným spätným zrkadielkom a Pitotovou trubicou rýchlomeru pod krídlom. O postupe som písal vo svojom predošlom príspevku.
2/ Dekály
Ako som už písal v úvode, vybral som si dekálovú verziu stroja FR.Mk.IXc MK716 “X”, Balleroy (A.12) Francúzsko, zo septembra 1944. Na dekálovom aršíku som našiel britské kokardy, trupové červené X-ká a aj číslo s trikolórou na smerovku. Pravdu povediac, potešil by ma dekál trupových inváznych pruhov, aj drobného X, ktoré je na trupe vpredu hneď pod vrtuľovým kuželom.
To, že malé červené X pod vrtuľou je skutočne malé, zistíte, keď ho začnete vyrábať. V dekáli ho nenájdete.
Toto mini-X som si napokon vyrezal z červeného dekálu v podobe dvoch paličiek. Nalepil som ich jednu cez druhú do kríža v prislúchajúcom uhle. Šlo to celé ľahšie, ako to znie. 😀 . Všeobecne sa dá o použitých dekáloch JBr Decals povedať, že sú príjemne jemné a tenké a výborne kopírovali “terén”. Pre lepší efekt som použil Mr. Mark Setter a Mark Softer. Sadli perfektne.
3/ Farba a kamufláž
Výber správnej “ružovej”
V návode k dekálom môžete nájsť krátku úvahu o tom, ako vyzeral ružový kamuflážny náter stíhacích – prieskumných Spitfirov 16. letky operujúcich v malých výškach, resp. návrh, ako si správnu ružovú namiešať. V mierke 1/144 je celá vec ešte o niečo ťažšia, lebo akúkoľvek farbu treba značne vyblediť vzhľadom na mierku. Čiže ak vybledíte napríklad čiernu na vrtuľových listoch či inváznych pruhoch na sivú, vzniká otázka, ako by mala vyzerať v tejto mierke farba, ktorá je popisovaná ako veľmi bledý odtieň naružovelej špinavobielej farby. Skúsil som miešať kvapky červenej Mr. Color 327 do off-white 69.
Ukázalo sa, že “ružovú” farbu nie je jednoduché ani namiešať, ani fotografovať.
Invázne pruhy
Podľa návodu invázne pruhy na spodnej strane krídel mierne presvitali spod bledého nástreku ružovej kamuflážnej farby. Presvitanie pruhov mi potvrdila aj čiernobiela fotografia skutočného Spita. Na modeli som nechal presvitať čierne pruhy, lebo bielu farbu zrejme vrchná ružová dokonale prekryla. Na vymaskované ružové krídla som striekal riedenou sivou farbou pruhy – veľmi zľahka a s nerovnomernou intenzitou. Po odstránení maskovacej pásky som potom v niekoľkých krokoch presvitajúce pruhy potláčal ružovou, a niekde naopak opäť zvýrazňoval sivou. Ako masku som používal kvôli rýchlosti Post-It poznámkové papieriky.
Invázne pruhy na trupe som striekal tmavosivou farbou na biely podklad. V danej mierke robí mierny problém udržať rovnaké rozostupy medzi pruhmi maskovacej pásky a ich vzájomnú rovnobežnosť – najmä v miestach prechodu odtokovej hrany krídla do trupu. Aj minimálne odchýlky sa prejavia a nedajú vám pokoj. Bolo preto treba vymyslieť malý trik: Nalepil som pruhy maskovacej pásky aj na miesta, kde mala byť striekaná tmavosivá – čiže nie 3, ale 5 pruhov vedľa seba. Jednotlivé pruhy pásky opierajúce sa hranami držali smer aj rozostupy. Až keď boli všetky pruhy nalepené, odstránil som z nich tie dve, ktoré reprezentovali tmavosivú. Následne som vymaskoval okolie inváznych pruhov a striekal.
4/ Olietanie a patina
Miera olietania použitá na modeli je vecou vkusu modelára, ale tiež vecou historickej reality – nový stroj môžete napodobiť vždy. Ak ide o bojový stroj a chcete ho spraviť olietaný, záleží aj na tom, či vôbec stihol byť olietaný, alebo či nebol skôr zničený.
Na tento konkrétny eroplán som našiel len fotografiu čistučkého stroja, možno krátko po prestriekaní. Na stroj MK915 “V” z dekálového aršíku a ďalšie mašiny zo 16. letky som však našiel fotky výraznejšie olietaných povrchov. Vyzerali oveľa pútavejšie (aspoň pre mňa). Dovolil som si preto takú malú mystifikáciu a patinu som použil aj na moje X-ko aj keď neviem, či sa v reáli takej patiny “dožila”.
Ak sa vám tento príspevok páčil, budem veľmi rád, ak ho budete zdieľať cez Facebook.
Ďalšie postavené modely nájdete v kategórii Postavené modely, respektíve v angličtine v kategórii Built kits.
Modely, obrázky a text Copyright © 2014 Marcel Meres.