Prvého októbra som navštívil bývalú základňu protivzdušnej obrany Brna. Počas studenej vojny prísne utajená základňa, o ktorej vedeli všetci v okolí. Množstvo ovocných stromov malo údajne robiť dojem ovocinárskeho družstva… Prečítajte si moje postrehy a zážitky.
Jeden z typických vstupov do chráneného podzemia základne. To vpravo určite neboli ovocinárske bedničky.
Ak by ste chceli základňu navštíviť, nachádza sa medzi obcami Hajany a Ořechov neďaleko od Brna. Verejnosti je prístupná každú sobotu, no len počas leta. Môžete si tu zahrať paintball, zajazdiť na štvorkolkách, odvezú Vás na obrnenom transportéri, terénnom Land Roveri aj nákladnom automobile. Nechýba ani strelnica, cvičisko (opičia dráha), hod (gumeným) granátom, pre deti streľba z luku… či reštaurácia v Army štýle. Nájdete tu neveľkú ale zaujímavú zbierku ručných zbraní, uniforiem a výstroja, ale aj vozidiel, rakiet – a hlavne krytov! Časť z toho všetkého som sa pokúsil zdokumentovať v tejto minireportáži. Všetko sa nedalo, mal som k dispozícii pomerne obmedzený čas.
Jednou z miestnych atrakcii je jazda obrneným transportérom OT-64 SKOT.
Pokiaľ ide o moju maličkosť a môjho hostiteľa, šli sme predovšetkým po krytoch a vojenskej technike. Musím ale pochváliť aj dobrý gulášik a pivo! 😀 Expozíciou nás sprevádzala sympatická mladá sprievodkyňa, od ktorej sme sa dozvedeli stručnú históriu základne.
Armáda údajne využívala túto lokalitu už v päťdesiatych rokoch a v sedemdesiatych rokoch tu vybudovali základňu PVO v podobe, v akej potom fungovala až do rokov deväťdesiatych. Spolu s ďalšími veľmi podobnými základňami mala chrániť vzdušný priestor mesta Brna. Po odchode vojakov prešla do súkromných rúk, teraz je tu zaujímavý Army Park.
Celý priestor obohnaný betónovým múrom je vysadený množstvom najrozličnejších druhov drevín, aj ovocných stromov. Dôvod? Množstvo ovocných stromov malo údajne robiť dojem ovocinárskeho družstva 😀 . No malo to celé chybičku: Medzi stromami bolo často vidieť nezakryté rakety. Výkonný radar mal navyše na svedomí čudesné správanie dedinských televízorov v okolí “ovocinárskej” základne…
Poznámka: Nakoľko nie som odborník na vojenskú techniku ani historik, aj tieto informácie predávam tak, ako som ich kúpil.
Na vrchných dvoch obrázkoch môžete vidieť vjazd/vchod do veliteľského krytu. Dvojdielne vráta sa odsúvali do strán, čím umožňovali vjazd techniky. Vľavo od vrát vidno okraj menšej nakladacej rampy. V jej kúte sú široké tlakové dvere – ktoré vidno na nasledujúcich fotkách – pre vstup osôb.
Veliteľský kryt
Zo všetkých podzemných objektov nachádzajúcich sa na základni sú sprístupnené zatiaľ dva: Prvým sú priestory, v ktorých sídlilo velenie a druhým je sklad rakiet. Začali sme veliteľským stanovišťom.
Vstup pre “živú silu” chránili mohutné tlakové dvere. Aj všetky ďalšie priestory boli od seba pooddeľované utesniteľnými oceľovými dverami.
So skupinou návštevníkov vstupujeme do veliteľského stanovišťa.
Obytné priestory boli údajne najlepšie chránené – zvrchu dvoma metrami betónu plus vrstvou zeminy. Kryt trvalo obývalo 14 osôb, ktoré sa striedali v službách po siedmich, plus veliteľ. Toto pravidlo odzrkadľujú dve minimalistické “izbietky” pre mužstvo, v tesnej blízkosti veliteľskej miestnosti a jedna miestnôstka pre veliteľa, umiestnená takmer ako jej súčasť.
Na obrázku hore vidno chodbu hneď za vstupným priestorom. Všimnite si oceľové dvere a veľkosť otvoru v nich. Výška miestnosti je (podľa toho, ako mi dovolila stáť) max. 2 metre.
Všadeprítomné hermetické dvere.
Všetky priestory sú tu pomerne stiesnené, s nízkym stropom a oddelené oceľovými tlakovými dverami. Samozrejme žiadne okná, len umelé osvetlenie. Aké-také vetranie zaisťovala v minulasti vzduchotechnika. Určite nič pre klaustrofobikov!
Veliteľská miestnosť fotená cez priehľadné tablo. Vzadu na stene je vidieť otvorenú skrinku s mapou evakuačného plánu. Bežne bola zavretá a zapečatená.
Priehľadné tablo vo veliteľskej miestnosti. Pekne vidno dosah radaru: Červené šípky ukazujú Brno (kúsok od stredu kružníc) a Bratislavu (vľavo dolu). Celé je to zrkadlovo otočené – velenie to videlo ale z opačnej strany, neprevrátené. Farebné zóny sú vyjadrením rôznych stupňov poplachu podľa vzdialenosti prípadného narušiteľa od mesta Brna.
Hodiny vo veliteľskej miestnosti. Izbietka veliteľa bola takmer jej súčasťou. Pri poplachu šlo zjavne o čas.
Anténová jednotka k prehľadovému radaru P-15 (1RL13). Otáčala sa na pahorku, v ktorom bol veliteľský kryt. Anténa radaru zozadu (vrchný obrázok) a spredu (spodný obrázok).
Srdce radaru bolo ukryté dolu v betóne a hore antény a silné mikrovlnné žiarenie na ktoré si bolo treba dávať pozor. Ešte šťastie, že bola anténa radaru inštalovaná na vyvýšenom mieste.
Ľavá strana podzemnej “garáže” s vrátami (vrchný obrázok) a pravá strana (spodný obrázok). Čakala v nej technika pripravená na prípadnú evakuáciu.
Dvojdielne vráta sa odsúvali po odistení do strán samočinne, do pár sekúnd. Zatvárali sa ručne pomocou lana s navijakom, ktorý vidíte za otvorenými dverami.
Určite poznáte vetu: “bez spojenia niet velenia”. Preto bolo všade množstvo telefónov. Údajne aj na toalete – kvôli častým poplachom – lebo radar zaznamenal aj meteorologické balóny.
Dvere do garáže v kryte (hore).
Vpredu sovietsky transportér BTR 60 čakajúci v garáži v podzemí hneď vedľa veliteľskej miestnosti. Evakuačný plán s mapami bol zapečatený v drevenej krabici (podobnej otváracej školskej tabuli). Visel na stene veliteľskej miestnosti.
V garáži sa zachovalo aj dobové heslo.
V prípade jadrového útoku a následného zavalenia východov bola ešte jedna možnosť ako sa dostať z obytnej časti von: Na stene v izbách boli vyznačené “núdzové úniky”. Bolo sa treba prekopať cez oslabenú stenu vrstvou tehál a zeminy k zvislej evakuačnej šachte. Potom šplhať smerom nahor k zaistenému poklopu – samozrejme v pripravených skafandroch a maskách…
Zavreli sme dvere veliteľského krytu a pokračujeme do skladu rakiet – čo je vlastne ďalší kryt.
Sklad rakiet
Exkurzia pokračovala návštevou skladu rakiet. Sklad bol ukrytý v podobnom minipahorku a opäť riadne chránený betónom aj zeminou.
Vchádzali sme nepohodlným vstupom pre živú silu. Vráta pre techniku boli zatvorené.
V sklade rakiet boli do betónovej podlahy zapustené priečne koľajnice. V minulasti údajne slúžili na pohyb manipulačných vozíkov s naloženými raketami. Expozíciu tvorilo niekoľko rakiet, ktoré bolo obtiažne nafotiť pre množstvo ľudí, pomerne krátky čas aj stiesnené priestory. Rýchlo som sa rozhodoval, čo odfotím a čo nechám na budúci raz. Rozhodol som sa pre najimpozantnejší “kúsok”, ktorým bola dvojstupňová raketová riadená strela, typ 20DSU – zo zostavy PLRS typu S-75M2/M3 Volchov-M2/M3.
Raketová riadená strela, typ 20DSU. Na základni bolo údajne umiestnené statické odpalovacie zariadenie na rakety, no neviem, či sa dá na túto informáciu spoľahnúť, ani koľko ich prípadne bolo. V sklade bola raketa provizórne uložená na drevených bedniach.
Z priložených informáčných panelov som sa dočítal, že vidím raketu s maximálnym účinným dosahom do 30 km s motorom na tekuté palivo a so štartovacím stupňom na tuhé palivo. Celková hmotnosť bola 2287 kg, hmotnosť bojovej hlavice 195 kg. Dĺžka 10,8 m.
V popise sa ďalej dočítate, že ide o pozemný protilietadlový raketový systém stredného dosahu určený na ničenie lietadiel, riadených striel s plochou dráhou letu, automatických balónov a ďalších vzdušných cieľov na všetkých výškových hladinách (do 30 km). Pri výklade sme sa tiež dozvedeli, že jej to celkom dobre šlo, čo “ocenili” aj piloti NATO v bývalej Juhoslávii.
Priamo na tele rakety bol nalepený zatečený obrázok prepravného a prebíjacieho vozidla PR-14A s dvojicou raketových riadených striel radu 5V27 (V-601) zo zostavy PLRS typu S-125M Neva-M.
Ďalšou vystavovanou raketou, ktorú som stihol odfotografovať, bola protitanková riadená strela typu 9M113 zo zostavy kompletu 9K113 Konkurs. Indexom 9P135M je označené prepraviteľné odpaľovacie zariadenie.
Parametre podľa priloženého materiálu – presnosť označenia aj údajov berte prosím opäť s rezervou.
Týmto som vyčerpal môj fotomateriál približujúci sprístupnené podzemné inštalácie. Poďme sa teraz venovať technike v exteriéri. Čaká nás ešte dosť chodenia.
Kolesová a pásová technika, exteriér
V areáli nájdete všeličo. Od bežného GAZ-ika či UAZ-u, cez pásové BVP a kolesové OT až po druhovojnový nákladiak a tank. Časť z toho som zdokumentoval, snažil som sa techniku vyfotiť pre modelárov “technikárov” zo všetkých strán… takže poďme na to.
OT-64 SKOT
Tu si môžete prečítať niečo o parametoch a aj z histórie Stredného Kolesového Obrneného Transportéra (skrátene SKOT) OT-64.
Nedajte sa prosím zmýliť štylizovanou orlicou na stavbe (v pozadí na vrchnom obrázku). Je to naozaj fotka z roku 2016 😀 . Milovníci druhovojnovej histórie naštylizovali jednu zo stavieb v duchu nemeckých kasární. V areáli návštevníkom predvádzajú ukážky historických “bojov” .
Jedna z vyhľadávaných atrakcii najmä pre deti – jazda v transportéri po areáli Army Parku. Samozrejme za poplatok.
A ešte jedna fotečka do vnútra zadnej časti OT-čka.
BVP – Bojové vozidlo pechoty
Opäť niečo o parametroch a z histórie BVP. V objekte Army Parku boli dva kúsky. Jeden zaplachtovaný a pomerne zdevastovaný a potom takýto – len naštartovať a vyraziť:
Všimnite si, že v pozadí stojí zachovalá vojenská vétrieska, čiže Praga V3S.
BTR 60
V podzemnej garáži bol uložený veľmi zachovalý BTR 60 (typ bez veže), no nemal som kľud na fotenie – celú dobu bol obsypaný zvedavými návštevníkmi. Podarilo sa mi pofotiť aspoň jeden kúsok chátrajúci pod holým nebom:
Vozidlo ma zaujalo predovšetkým patinou a akousi ponurosťou. Celému miestu dodával typicky stalkerovskú atmosféru…
Transportérov BTR bolo viac podtypov. Pre približnú predstavu návštevníka mal slúžiť tento všeobecný popis umiestnený na vozidle v garáži (foto hore).
PLDvK vz. 53/59 Ještěrka
V areáli stál aj tento 30mm samohybný protiletadlový dvojkanón Praga PLDvK 53/59. Veľa zaujímavých informácii o ňom nájdete aj tu.
GAZ 69
Nedalo mi a cvakol som aj legendárny GAZ-ik. Možno preto, lebo sme ním roky jazdili na chalupe a vyšiel snáď všade (a uviezol neuveriteľne veľa) – určite aj vďaka schopnostiam jeho šoféra a majiteľa, Mira T. Ďakujem Mirko.
Vozidlo bolo bez plachty aj zadnej trubkovej konštrukcie. Znak na dverách už nepatril ČSĽA, ale Vojenskému veterán klubu Brno:
T-34/76
Tank T-34 bol takmer neodfotografovateľný – vďaka jeho nie práve najšťastnejšiemu umiestneniu. Pokúsil som sa preto aspoň o tieto 3 fotky:
Tank je zrejme v pojazdnom stave – na stránkach Army Parku ponúkajú zvezenie v tanku pre deti.
Phänomen Granit 1500A Kfz.70
V areáli Army Parku jazdil aj Phänomen Granit 1500A. Počas našej návštevy vozil najmä deti, ale aj drevo na pripravovanú večernú vatru.
V pozádi vidíte miestnu reštauráciu v štýle military. Biele “záclonky” na verande sú v skutočnosti vyradené padáky.
Milovníci druhovojnovej histórie naštylizovali jednu zo stavieb v duchu nemeckých kasární. Vnútorné priestory “kasární” sprístupnené neboli. V areáli údajne zvyknú návštevníkom predvádzať ukážky bojovej techniky aj “bojov” v rámci akcii, ako napr. Ořechov 1945 Spomienkové oslavy atď. Akcie môžete sledovať napríklad tu.
S atmosférou “kasární” dobre ladil zachovalý Opel Kadet. Počas našej návštevy bol žiaľ v prístrešku, kde na ňom prebiehala oprava. Aby nežiarlil, venoval som mu pre tento článoček aspoň jednu fotku:
Moje poďakovanie
V závere by som rád poďakoval predovšetkým môjmu hostiteľovi, Vladimírovi R., vďaka ktorému sa moja návšteva v Army Parku Ořechov uskutočnila.
Moje poďakovanie patrí aj kamarátovi Duškymu B. a Mirovi G., ktorí mi trpezlivo pomohli s identifikáciou niektorých exponátov z Army Parku a doplnili, či upresnili často mätúce údaje na informačných paneloch.
Ak sa vám tento príspevok páčil, budem veľmi rád, ak ho budete zdieľať cez Facebook.
Obrázky a text Copyright © 2016 Marcel Meres.