MiG-21MF, Vietnam 5121

Stavba, text a foto: Marcel Meres

1. Úvodné poznámky

Toto je ďalšia z radu mojich eduardových em-efiek série SUPER44, tentoraz severovietnamská strieborná 5121. Píšem z radu, lebo z mojej prvej československej šedivky som bol natoľko nadšený, že som sa rozhodol ešte pri téme ostať a zopár ďalších em-efkových odznačikov postaviť. V čase písania tohoto príspevku ležali na stole dve ďalšie, odhodlane čakajúce na kamuflovanie.

Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre kovový finiš bol ten, že som testoval kovové farby MR.Paint. Druhým dôvodom bola jednoducho chuť postaviť v tejto mierke aj kovovú em-efku. O tom, ako som farbil a čo som pri farbení zažil, sa ešte vrátim v časti venovanej kamufláži a farbám.

2. Stavba modelu

Model som staval podľa postupu, ktorý som si vyskúšal pri šedivke, len s drobnými obmenami:

1/ Odklápací kryt kabíny som prilepil k trupu disperzným lepidlom a striekal spolu so zvyškom modelu. Vyhol som sa tým vymaskovaniu vnútra kokpitu (pri predošlej stavbe som použil kúsok molitanu). Disperzné lepidlo umožňuje v prípade potreby prekryt odlepiť – napríklad ak chcete niekomu ukázať, že aj také malé nič môže mať celkom pekný kokpit.

2/ Zmenu som spravil aj pri lepení palubného kanóna a všetkých závesníkov výzbroje. Lepil som ich (gélovým sekundovým lepidlom) až po nastriekaní modelu a odekálovaní. Uľahčilo mi to maskovanie na spodku trupu (plechy) aj krídel (šachty) a lepenie dekálov (spodok krídla).

3. Úpravy a vylepšenia

Na modeli som upravil len dve veci. Jednou bolo doplnenie plechov v miestach pod kabínou pilota. Plechy myslím bránia nasatiu plynov pri strelbe z kanóna. Spravil som ich ako pri predošlej miginke z tenučkého plechu (z rozobratého kondenzátora).

Dve čiary slúžia ako vodítka pri vyrezávaní plieškov. Vybral som tie podarenejšie. Obrázok je viacnásobne zväčšený. Len pre predstavu, navrchu je 2 ml striekačka.

O trup som ich lepil úplne nakoniec disperzným lepidlom, aby som neriskoval naleptanie kovového povrchu alebo nesprávnu geometriu. Lebo nalepiť drobné pliešky hranou kolmo k trupu, navyše symetricky (či sa pozeráte spredu alebo zospodu), nie je úplne jednoduché na prvý raz. Na Eduardovej štvrťkovej em-efke Vám v tomto pomôže jemná ryska na trupe, tu ostáva improvizovať 😀 .

Druhou drobnou úpravou bola úprava tvaru Pitotovej trubice. Celá pitotka v modeli pôsobí hrubšie, hneď cítite, že nie je presne v mierke. Dôvody sú zrejme technologické, ale tiež aby sa s ňou modelárovi lepšie pracovalo.

So zhrubnutím pitotky dokážete ako-tak žiť, no horšie je to s časťou, ktorou prilieha k prednej časti trupu. Jednak je pri pohľade zboku vyššia (hrubšia) a neprechádza do trupu plynule, ale malým schodíkom (vrchný obrázok).

Ak sa na tento jej koniec pozriete zvrchu, tiež končí hranatým obdĺžnikovým tvarom, a nie do plynulej špice (spodný obrázok).

Úprava pitotky do priaznivejšieho tvaru nezaberie veľa času ani námahy. Je len treba postupovať opatrne, rada sa potvorka láme. Máte dva pokusy – ako dve pitotky v modeli.

Na stenšenie celej trubice a pridávanie detailov (plôšok) v jej prednej časti som sa neodhodlal. Nechal som to šikovnejším a bystrozrakejším kolegom.

4. Použité farby a kamufláž

Ako som už spomenul v úvodnej časti, skúšal som farby MR.Paint. Na kokpit som použil špecifickú interiérovú farbu RUSSIA TURQUOISE COCKPIT MRP-1 a na kryty antén a kolesá zelenú MRP-32. Obe som kvôli mierke jemne vybledil.

Kryty antén som striekal na svetlejší (sivý) podklad v tenkej vrstve tak, aby sivá mierne zospodu presvitala a vytvárla pocit nerovnomerného  vyblednutia na slnku. Ušetril som tým jeden krok vybleďovania (čiže nie farbenie plným odtieňom a potom vybleďovanie) a jeden krok maskovania. Takto stačilo kryty antén nastriekať a po vyschnutí ich zakryť maskami eduard (z modelu) a pokračovať vrchnou (hliníkovou) farbou.

Najviac som bol ale zvedavý na kovové odtiene MRP. Celý model som plánoval nastriekať bielym hliníkom MRP-9 a potom niektoré panely mierne odlíšiť. Farby som testoval najprv nanečisto na kuse plastiku, na lesklý čierny základ. Keďže sa mi javil  biely hliník MRP-9 tmavší ako strieborná MRP-128, zmenil som celú taktiku. Model som nastriekal lesklou čiernou Gunze Mr.Color 2 a v niekoľkých jemných vrstvách striebornou MRP-128. Obe som riedil riedidlom Gunze T104 Mr.Color Thinner. Získal som príjemne rovnomerný stieborný povrch a čakala ma fáza odlíšenia panelov.

Pretože neviem, či boli série vietnamských MF striekané ochranným kovovým lakom (alebo či mali povrch ponechaný ako holý kov, ako napr. série PF), nechcel som to s odlišovaním povrchových panelov prehnať. Navyše v tejto blšej mierke je menej takmer vždy viac. Vymaskoval som panely a nastriekal v tenkej vrstve riedenou MRP-146 tmavý hliník. Po vyschnutí a odmaskovaní som zhodnotil kontrast a kde sa mi javil prehnaný, všetko som prestrekol pôvodnou riedenou striebornou. Keďže em-efky mávali podľa fotiek opálený chvost, dostriekal som z ruky miesta okolo výtokovej dýzy motora tmavším hliníkom, do ktorého som pridal kvapku lesklej čiernej Gunze C.

Za veľkú výhodu považujem práve možnosť vzájomného miešania farieb Gunze C a MR.Paint. Modelár má možnosť experimentovať s miešaním nekonečného množstva odtieňov, a to aj kovových s nekovovými a pod. S oboma radmi farieb sa dá pracovať ako s blbuvzdornými, čiže netreba byť v srehu. Ak sa vám pri striekaní prikmotrí škodoradostná kvapka, prach, či iná smietka zákerne nalepená na kovový povrch, stále môžete ostať v pohode. Stačí nechať povrch dostatočne vyschnúť, potom ho jemne namokro preleštiť a znovu streknúť. Nezbadáte žiadne hranice či mapy, zmeny lesku, dokonca ani keď sa prebrúsite až do základu.

Na modeli z tohoto článku som povrch na viacerých miestach prebrusoval (namokro brúsnym papierom zrna 2500) práve kvôli čiastočkám prachu. Lebo ak model odfotíte a zväčšíte povedzme päťnásobne (na web či do tlače), na kovovom povrchu vynikne prach viac, ako päťnásobne. Môžete mi veriť, že kovový povrch v tejto mierke je naozaj výzva. O to viac musím vysloviť spokojnosť s farbami, ktoré tu spomínam a vďaku výrobcom za ich snahu spraviť modelárovi radosť. A myslím tým aj firmu eduard a ich malú MiG-inku, ktorej súčiastky sa naozaj navzájom kamarátia.

Ešte sa vrátim k farbeniu niektorých drobností. Jednou z nich sú pozvokové šachty. Sú veľmi malé (ako napokon celý model), takže som váhal, ako postupovať s ich farbením. Či najprv nastriekať model a potom maskovať a striekať šachty, alebo naopak. Napokon som nastriekal trupové šachty, vlepil ich do trupu a vypchal molitanom. Po nastriekaní celého modelu (striebornou) som vymaskoval len šachty v krídlach. Po vybratí maskovacieho molitanu som dostrekol kúty, kam nechtiac zablúdila vrchná strieborná.

Zábavné je tež farbenie kolies. Výrobca síce pribaluje do modelu masky prekrytu kabínky, krytov antén (aj kruhovú za prednou šachtou podvozka), no masky na kolesá už nie. Masky na kolesá hlavného podvozka si vyrobíte pomerne ľahko z maskovacej pásky vyseknutím pomocou dierovača. S predným kolieskom je to ale iná pesnička. Je naozaj malé. S čiastočným maskovaním to môžete skúsiť, ale pokiaľ ide o mňa, nevyhol som sa (aj) štetcovaniu.

5. Olietanie a patina

Pokiaľ ide o patinu, model som veľmi jemne zašpinil silne riedenou zmesou hnedej a tmavosivej olejovej farby, a to len odspodu a hlavne v zadnej časti trupu. Linky som nenapúšťal. Na modeli sú pomerne výrazné a samotné vrhajú, myslím, dostatočný tieň. Kolieska pôsobili akosi príliš kontrastne, preto som kontrast tlmil svetlým suchým pigmentom AGAMA blato.

6. Dekály

Použil som originálne z modelu, ktoré som po aplikovaní zalakoval. Na okrajoch / hranách priehľadného filmu trupových dekálov sa mierne usadil wash, čo som ale zbadal až na zväčšených fotkách. Voľným okom tento efekt na modeli takmer nevidno. Dekáliky inak sadli veľmi príjemne.

7. Záver

To je všetko k striebornej dvadsaťjednotke. Postavil som ju na drevený podstavček a šup s ňou do vitrínky ku kamarátke šedivke. Ďalšie dve spomínané MiG-inky plánujem kamuflovať. Držte mi palce.

Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak mi dáte Like na Facebooku.

Ďalšie postavené modely môžete nájsť v kategórii Postavené modely.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2017 Marcel Meres.