Seehund
Stavba, text a foto: Marcel Meres
1. Úvodné poznámky
Tentokrát som sa pokúsil o model ponorky – vlastne miniponorky, nakoľko bola obsluhovaná len dvoma osobami. Do typu Seehund spadá viacero podtypov, vyrábaných pre nemeckú Kriegsmarine počas druhej svetovej vojny. Túto svoju som staval zo stavebnice ICM, v jej novšom prevedení, ako Typ XXVIIB, ale s drobnými úpravami.
2. Stavba modelu
Stavebnica je jednoduchá na zostavenie, má pomerne malý počet dielov, ktoré sa majú navzájom navyše radi a preto sa dobre skladá. Jediné tmelenie bolo snáď len okolo pozdĺžnych “bublín” na trupe. Model zostaví aj začiatočník. Pokročilý modelár sa ale môže trošku zamotať, keď začne porovnávať rôzne detaily a tvary s dostupnou dokumentáciou 😀 . Ja som stavbu poňal ako oddychovku. Opravu väčších tvarových nepresností som vynechal, ostal som len pri drobných vylepšeniach. Chel som predovšetkým skúsiť farbenie a patinu na modeli ponorky – toto je totiž po všetkých tých lietadlách moja úplne prvá ponorka!
3. Úpravy a vylepšenia
Takže najprv k tým úpravám…
1/ Hneď po vytiahnutí výliskov z obalu mi padli do oka zvary na povrchu plášťa ponorky. Pri dĺžke modelu cca 16 cm sa mi javili príliš výrazné. Po porovnaní s fotkami sa moje podozrenie potvrdilo – zvary sú približne tam, kde by mali byť, no sú príliš výrazné. V skutočnosti by šlo nie o zvary, ale prepytujem, o jaternice 😀 . Celý povrch som preto citlivo prebrúsil a zvary tým mierne potlačil.
2/ Štyri najväčšie záplavové otvory v plášti trupu som z vnútornej strany odbrúsil, čím sa otvorili. Do trupu som umiestnil matné čierne plôšky, aby nebolo vidieť zboku cez ponorku. Menšie a početnejšie otvory som nechal ako boli a neskôr napustil čiernym washom:
3/ Miniponorky Seehund mávali okrem oka na priväzovanie v prednej časti aj dve závesné oká (ktoré sú v stavebnici pekne stvárnené) a štyri privarené uchá: 2 na veži a po jednom vpredu aj vzadu (podľa podtypu). Asi tiež slúžili na priväzovanie a možno aj ako madlá. Mali tvar obráteného U, niekedy širokého a stlačeného do hranata. V modeli chýbali, preto som ich doplnil ohýbaním tenkého medeného drôtu vlepeného do predvŕtaných otvorov:
4/ Ďalšie úpravy som robil na dvojitom smerovom kormidle. Z guľatiny evergreen som vyrobil trubkové nosníky spájajúce kormidlá a pridal časti hriadelí, okolo ktorých sa kormidlo otáčalo. Kormidlá dostali mierku ukazujúcu ponor plavidla, keď bolo na hladine. Podľa fotiek to boli najskôr tenké tyčky privarené o plát kormidla a aj k zadnej časti trupu. Mierky som sa snažil napodobiť z hranatej tyčky evergreen.
Poznámka: Niektoré miniponorky Seehund mali aj mierky farbené na trup, na rôznych miestach – vpredu, prípadne aj pod vežou a podobne.
Mierka ponoru pridaná na pláty kormidla a nové trubkové nosníky spájajúce pláty kormidla.
Skompletované kormidlo.
Detail zadnej časti ponorky a upevnenia kormidla.
5/ Pri prezeraní fotodokumentácie som sa rozhodol vylepšiť aj odklápací kryt na veži, ktorým vstupovala posádka. V strede krytu bolo priehľadné okno v tvare polgule. Stavebnica mala toto okno naznačené plytkou polšošovkou, ktorú mal modelár nafarbiť na strieborno. Priznám sa, toto som nestrávil. Šošovkovitý stred som odvŕtal a pokračujúcu trubicu smerujúcu do vnútra ponorky som zvnútra mierne zväčšil a vyhladil. Do otvoru v kryte som vlepil polguľovité okienko z acetátu. Ťahal som ho nad kuchynským sporákom. Ako formu som použil zaoblený koniec dreveného štetca. 😀 .
Priehľadné okienko ťahané z acetátu.
Na pružinu pôsobiacu proti hmotnosti krytu som použil točený drôtik, pánty som napodobil plochou HPS.
Vstupný poklop pre posádku s okienkom inštalovaný na veži.
6/ Posledným vylepšením boli úpravy torpéd. Torpéda v stavebnici pôsobili dosť schematicky a bez detailov. Najprv som sa venoval rytiu dvoch liniek po ich obvode, použil som 3,17mm vinylovú lakýrnickú maskovaciu pásku 471+ od výrobcu 3M (06404) a tenkú modelársku ozubenú žiletku.
Fotka zápalky torpéda 1:1
Potom som sa pokúsil o predné konce torpéd so zápalkami. Ramienka som ohýbal z tenkého drôtu a lepil sekundovým lepidlom podľa fotiek z múzea. Po skompletovaní modelu som ale nadobudol dojem, že ich dĺžkou som mierne predbehol realitu 😀 .
A môj pokus aspoň o ramienka mechanizmu 1:72.
4. Farbenie, dekály a použité farby
Ako som spomínal, je to moja prvá dokončená ponorka. Pri farbení aj patinovaní som preto šiel do neznámeho sveta. Fotodokumentácia mi veľmi pomohla, plániky výrobcu som prakticky ignoroval.
Farbenie: Rozhodol som sa pre verziu ochranného náteru tmavosivou farbou s tým, že podľa fotodokumentácie napodobím vybledenie vrchnej časti (nad čiarou ponoru). Použil som v podstate len sivú v odtieňoch – inak Mr. Color 333 vybleďovanú bielou. Preshading som vynechal. Všetko je striekané z ruky, postupne jemnou tryskou 0,2 mm na sivý surfacer v jemných vrstvách: najprv okolo zvarov, s fliačikmi aj tieňovaním, s jemnými hadíkmi. Veľmi dobre som sa zabavil pri zvýrazňovaní plasticity inak pomerne jednotvárneho tvaru “cigáry”.
Torpéda som opakovane striekal a leštil sivým Mr. Surfacerom 1000. Povrch torpéd mal jemnú krupičku, dostať hladký leštený povrch dalo celkom zabrať. Nasledoval nástrek lesklou čiernou Mr. Color 2. Po dokonalom zaschnutí a vyleštení čiernej nasledoval vrchný nástrek metalickou farbou M.R. Paint White Aluminium. Prednú časť torpéda som po vymaskovaní strekol M.R. Paint Dark Aluminium. Zápalka torpéda a všetky vrtuľky dostali na hliníkový základ jemný, čiastočne priesvitný nástrek mosadznou farbou Mr. Metal Color 219 Brass.
Dekály: Na modeli je len biela stupnica ponoru v prednej časti a biele číslo na veži. Stupnica je zo stavebnice, číslo vyskladané z domáceho chumla v zásuvke.
5. Patina
Po zalakovaní dekálov lesklým lakom M.R. Paint som pridal len veľmi jemne hrdzu washom namiešaným z hnedej a čiernej olejovej farby. Plus hrany a výstupky som veľmi citlivo a nerovnomerne prebehol svetlosivým drybrushom. V závere som sa ešte posnažil vytvoriť ilúziu, že na ponorku dopadá zvrchu prirodzené svetlo – vrchné plochy som prestriekal veľmi silne zriedenou bielou farbou. Nakoniec dostala ponorčička matný nástrek lakom M.R. Paint Super Clear Matt Varnish MRP-127.
6. Klady a zápory stavebnice (z môjho pohľadu)
Klady:
- Pekne vylisované súčiastky, žiadne otrepy ani prepadliny.
- Oddelené kormidlá možno vychýliť a model tým zatraktívniť.
- Zrozumiteľný návod + celková jednoduchoť stavby – stavebnica vhodná aj pre začiatočníka.
- Tvarové nepresnosti a skratky v znesiteľnej miere.
- V balení sú výlisky hneď na niekoľko podtypov, ikeď návod len na jeden typ.
Zápory:
- Hrubšie znázornenie zvarov na plášti trupu.
- Hrubšie “krídelká” torpéd a celková schematickosť v stvárnení torpéd.
- Krupičkovitý povrch výliskov torpéd.
- Priehľadná bublina okienka znázornená nepriehľadným výliskom.
7. Záverečné poznámky a poďakovanie
V prvom rade sa chcem poďakovať Otíkovi, lebo mi stavebnicu prenechal po tom, ako ju dostal ako súčasť pozostalosti po kamarátovi z Nemecka. Stavebnica ma oslovila, pri jej stavbe som sa výborne bavil a všeličo nové naučil. Model mi navyše otvoril dvere do ríše miniponoriek. Je to pre leteckého modelára (za ktorého sa skromne považujem) ďalšia možnosť na bádanie, hľadanie inšpirácie a hlavne nová pasia z kupovania, skladovania a hrabania sa v modeloch nevyhnutných k prežitiu… veď to poznáte sami 😀
Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak dáte Share na Facebook.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2019 Marcel Meres.