Mc Donnell Douglas A-4E Skyhawk, Platz, 1/144

icon
A-4E Skyhawk

Stavba, text a foto: Marcel Meres

IMG_1252_1500

1. Úvodné poznámky

Keďže eduard chystá prebal A-4E 1/144 firmy Platz, rozhodol som sa napísať zopár postrehov zo stavby tohoto takmer už zabudnutého, no myslím si, podareného modelu. Vlastne modelov, lebo v balení nájdeme modelčeky dva. Ja som mal balenie PD-20 nazvané “VMA-211 Wake Island Avengers” so stojmi MARINES, dvojbalenie NAVY bolo dlhodobo vypredané.

2. Stavba modelu

Stavebnica je veľmi jednoduchá na zostavenie, má naozaj veľmi malý počet dielov. Tie sú presne vylisované, všetko sedí pekne do seba, takže nie je treba takmer vôbec tmeliť. Snáď minimálne v mieste vlepených trojuholníkovo tvarovaných vsuviek (s hlavňami zbraní) do krídel a potom medzi prednou a zadnou časťou prídavných nádrží. Obe miesta som tmelil štetcom namočeným v 500-kovom Mr. Surfaceri.

Modely fotené na podložke od Coastal Kits

Oba modely som postavil takmer z krabičky. Použitie leptaných dielov aj acetátového prekrytu kokpitu Brengun som si jednoducho zakázal :-) . Neubránil som sa ale drobným úpravám toho, čo mi na stavebnici vadilo najviac.

3. Úpravy a vylepšenia

1/ Najviac mi prekážal tvar polkruhových nasávačov vzduchu k motoru. Výrobca vylisoval tieto “chlopne” možno z dôvodu technológie mierne asymetricky. Pri čelnom pohľade vyzerajú nasávače skutočne čudne a deformujú inak krásny čistý tvar tohoto lietadla. S jemným pílnikom a brúsnym papierom stočeným do rúrky odstránite tento tvarový poklesok veľmi rýchlo a pomerne pohodlne.

Na obrázku vidíte tvar nasávačov. Vrchný je ešte pred úpravou, spodný je upravený pribrúsením vnútorného oblúka.

2/ Dýza je vylisovaná spolu s naznačením výstupnej časti motora, pričom táto časť je príliš blízko vzadu. Rozhodol som sa dýzu veľmi opatrne odvŕtať. Mal som v pláne predĺžiť ju smerom dopredu a tam ju uzatvoriť záslepkou – aby nebolo pri pohľade rovnobežne s osou lietadla vidieť “svetlo na konci tunela” 😀 .

Na fotke hore vidíte, ako dýza vyzerala (vpravo). Vľavo je po odvŕtaní výstupnej časti “motora”.

3/ Na jednom z modelov som sa rozhodol podvesiť nie dve prídavné nádrže (v balení boli 4 dlhé nádrže), ale len jednu a umiestniť ju pod centrálny trupový závesník. Nádrž som oddelil od jej krídlového závesníka (s ktorým bola vylisovaná), potom skrátil a zaoblil jej zadný koniec.

Centrálnu prídavnú nádrž som na jednom modeli skracoval.

4/ Na podvesy nebolo okrem nádrží čo podvesiť, preto som sa rozhodol napodobiť ramená držiace prípadnú podvesenú muníciu. Do zárezov v závesníkoch som vlepil úzke ohnuté pásiky z tenkého plechu. Na prítlačné skrutky som v tejto mierke radšej nemyslel :-) .

Poznámka: Závesníky sú nemodelovo hrubé a trpezlivyý modelár by ich mohol prípadne stenšiť – pozdĺžne ich rozrezať, polovice v mieste reznej hrany obrúsiť a následne zas zlepiť. Je to priestor, kde by sa mohli realizovať výrobcovia odlievaných doplnkov…

Na obrázku dobre vidno prehnanú hrúbku závesníkov. Detaily v hlavných podvozkových šachtách sú v stavebnici riešené dekálikmi (no môžete použiť aj lept Brengun).

5/ Na sedačku pilota som nalepil farbené pásiky tenkého cigaretového papiera. Chcel som naznačiť upínacie pásy. Ich rozmer som mierne prehnal, aby boli cez “tlsté sklo” prekrytu kokpitu dobre viditeľné. Na sedačku pilota v mieste opierky hlavy som pridal ešte rukoväť pre núdzové opustenie lietadla.

Upínacie pásy – ich rozmer som mierne prehnal, aby boli viditeľné cez hrubší prekryt kabíny. Rukoväť na opierke hlavy je vlákno vytiahnuté z nahriatych rámikov.

5/ Z chrbta “skútra” som odstránil hrubšiu anténu a nahradil ju vlastnou a tvarovo presnejšou.

4. Kamufláže, dekály a použité farby

Kamufláže: Bol by som možno spravil niektorý zo strojov ponúkaných v balení, no po hľadaní fotografii skutočných strojov som zistil, že dekály nemôžem použiť. Mali peknú sútlač a boli precízne a jemne vytlačené, no niektoré boli rozmerovo nadsadené (najmä emblémy), na čísla bol použitý nepresný font a všeobecne vládol v označení dosť výrazný zmätok. Verím, že eduard bude čerpať z presnejších podkladov.

Kamuflaze_farebne_sken_1_raster_1500Výrobca ponúka dva stroje VMA-211 Wake Island Avengers a po jednom stroji VMA-311 Tomcats a VMAT-102 Skyhawks.

Dekály: Rozhodol som sa preto použiť emblémy VMA-211 a VMA-311 spolu s niektorými ďalšími dekálmi a čísla plus text MARINES si vyrobiť ako vlastné dekály, podľa dostupnej fotodokumentácie.

Hore vidíte predlohu na tlač vlastných dekálov pre oba stroje. Ostatné som použil zo stavebnice.

A-4E_VMA211_151193_assigned to CAPT Bill CallahanOd VMA-211 som si vybral stroj s číslom: 151193, s ktorým lietal capt. Bill Callahan, základňa Chu Lai, Južný Vietnam, 1968. Zdroj vrchnej fotografie: A-4 Skyhawk Association / Units/ US MARINE Units / VMA-211.

A môj pokus o stvárnenie tohoto stroja.

A-4_150091Od VMA-311 som si vybral stroj s číslom 150091 z Chu Lai, Južný Vietnam 1969.
Na spodnom obrázku je môj pokus o jeho stvárnenie:

Použité farby: Oba modely som najprv nastriekal bielym Mr. Base White 1000, preleštil a následne maskoval tak, aby som bielu zachoval a striekal len vrchnú Light Gull Grey FS-16440. V tejto mierke bolo celkom výzvou vymaskovať prekryt kokpitu. Verím, že eduard dá do svojho prebalu tradične aj masky, čo modelárom značne uľahčí prácu a skráti čas stavby.

Maskovanie prekrytu kabínky KABUKI páskou.

Maskovanie modelu pred striekaním vrchnej sivej. Ďalšie maskovanie bolo potrebné pred nástrekom nábežnej hrany krídla a výškových stabilizátorov odspodu plus predných častí závesníkov (vrchnou kamuflážnou sivou) a smerových kormidiel (žltou a červenou).

Sivú  Light Gull Grey FS-16440 som si namiešal, lebo všetky dostupné farby sa mi po porovnávaní s fotkami javili málo sivé – bočili skôr smerom k jemne nažltlému nádychu. Použil som FS-36375 Mr. Color 308 a vybledil som ju bielou.

Oba stroje majú farebné smerové kormidlá s vyfarbenými rebrami. Červenú resp. žltú som striekal na biely podklad Mr. Base White 1000. Na rebrá je použitý originálny dekálik zo stavebnice. Nesedel presne, niektoré rebrá sú preto ručne štetcované, čo bolo pre mňa celkom slušnou skúškou trpezlivosti.

Farebné rebrá na smerových kormidlách.

Zato skutočnou “čerešničkou na torte” bola trubica na tankovanie za letu. Stroje VMA-211 ju mali často vyzdobenú – akoby červenou stuhou, omotanou po celej dĺžke.

Na červenú stuhu som použil originál dekál – tenký červený pásik. Omotať ho po celej dĺžke rovnomerne sa mi podarilo len čiastočne.

Kryty podvozkov majú z bezpečnostných dôvodov červené hrany. V tejto mierke sa ťažšie štetcujú, farbil som ich preto radšej permanentnou fixkou z papiernictva.

Vľavo kryt predného podvozku, v strede a vpravo hlavného. Kryty sú pred patinovaním.

Obe predné nohy a mierne stenšený úzky kryt s červenou hranou. Podvozky sú pred patinovaním.

5. Olietanie a patina

Stroj 151193 bol podľa fotiek len veľmi mierne olietaný, zato na 150091-ke sa už dlhšie bojové nasadenie celkom pekne prejavilo. V tejto miere som sa aj ja pokúsil moje 144-kové “skútre” napatinovať. Použil som najprv preshading tmavšou sivou, neskôr po nastriekaní modelu, prišiel na rad aftershading menej vybledenou vrchnou kamuflážnou farbou a na záver ako obyčajne olejové farby rozriedené v MiG-ovom riedidle.

Na tomto (v poradí druhom) modeli (hore) som sa sadze okolo hlavní pokúsil striekať. Namiešal som si tmavú čierno-sivú farbu a striekal z ruky striekacou pištoľkou  Tagore TG-180 s tryskou  0,2mm bez použitia difuzéra. Sú oveľa jemnejšie, ako na predošlom modeli (spodný obrázok), kde som sa pokúšal robiť sadze olejmi.

7. Klady a zápory stavebnice (z môjho pohľadu)

Klady:

  1. Veľmi presne vylisované súčiastky (stavba bez tmelenia), žiadne otrepy ani prepadliny.
  2. Dostatok detailov, aj v tejto mierke dostatočná modelovosť, jemný a dobre definovaný povrch, veľmi jemné a rovnomerné rytie.
  3. Zrozumiteľný návod + celková jednoduchoť stavby
  4. Kvalitné dekály pokiaľ ide o technológiu výroby, farebnosť a aplikáciu.

Zápory:

  1. Hrubší priehľadný štítok kabíny.
  2. Hrubšie podkrídlové závesy aj záves pod trupom.
  3. Asymetria v oblúkoch nasávačov vzduchu k motoru.
  4. Nemodelovo plytká výtoková dýza.
  5. Nepresnosti v schémach a číslach jednotlivých strojov.

Tak a tu sú oba dokončené modely pripravené do vitrínky.

6. Záverečné poznámky

Model sa výborne lepil a navyše má ešte potenciál na ďalšie  “vyšperkovanie” použitím dostupných doplnkov. Je možné, že ako sa objaví prebal od eduardu, doplnkov ešte pribudne?! Prebaliť túto stavebnicu bolo myslím dobré rozhodnutie. Aj keď som si ďalšie Skyhawky v tejto mierke potichu zakázal… no ale neurobte ešte jeden od NAVY 😀 !

Ak sa vám článok páčil, budem rád, ak mi dáte Like na Facebooku.

Ďalšie postavené modely môžete nájsť v kategórii Postavené modely.
Autorské práva na model, fotografie a texty © 2019 Marcel Meres.

This entry was posted in Lietadlá, Postavené modely, Slovensky. Bookmark the permalink.

Leave a Comment / Pridať komentár